Skríženie S Nibiru
Danilo Clementoni






Danilo Clementoni

SkrÃ­Å¾enie s Nibiru

DobrodruÅ¾stvÃ¡ Azakisa a Petriho

PÃ´vodnÃ½ nÃ¡zov: Incrocio con Nibiru

PreloÅ¾ila: Janka LopatnÃ­kovÃ¡



Vydal: Tektime â www.traduzionelibri.it

PrÃ­beh tejto knihy je vymyslenÃ½. UvedenÃ© menÃ¡, osoby a organizÃ¡cie sÃº plodom predstavivosti autora a slÃºÅ¾ia na podporu autenticity prÃ­behu. AkÃ¡koÄ¾vek analÃ³gia so skutoÄnÃ½mi udalosÅ¥ami alebo reÃ¡lnymi osobami, Å¾ivÃ½mi Äi mÅtvymi, je Ãºplne nÃ¡hodnÃ¡.

SKRÃÅ½ENIE S NIBIRU

Copyright Â© 2015 Danilo Clementoni



1. vydanie: februÃ¡r 2015

VydanÃ© a vytlaÄenÃ© na vlastnÃ© nÃ¡klady



facebook: www.facebook.com/incrocioconnibiru

blog: dclementoni.blogspot.it

e-mail: d.clementoni@gmail.com



VÅ¡etky prÃ¡va vyhradenÃ©. Å½iadna ÄasÅ¥ tejto publikÃ¡cie sa nesmie Å¾iadnym spÃ´sobom reprodukovaÅ¥, mechanicky ani elektronicky, bez predchÃ¡dzajÃºcej pÃ­somnej autorizÃ¡cie vydavateÄ¾a, s vÃ½nimkou krÃ¡tkych Ãºryvkov

slÃºÅ¾iacich na recenziu.


Toto je druhÃ½ diel sÃ©rie

âDobrodruÅ¾stvÃ¡ Azakisa a Petrihoâ    Ak si chcete vychutnaÅ¥ vÅ¡etky dobrodruÅ¾stvÃ¡ tejto dvojice, skÃ´r, neÅ¾ sa pustÃ­te do tohto romÃ¡nu, odporÃºÄam vÃ¡m preÄÃ­taÅ¥ si najprv  prvÃ½ diel s nÃ¡zvom    âNÃ¡vratâ      (Pozn. autora)


Mojej manÅ¾elke a mÃ´jmu synovi za ich trpezlivosÅ¥, ktorÃº mali so mnou a za vÅ¡etky hodnotnÃ© odporÃºÄania, ktorÃ© pomohli, aby som sa zlepÅ¡il ja, aj tento romÃ¡n.

Mimoriadne poÄakovanie patrÃ­ vÅ¡etkÃ½m mojim priateÄ¾om, ktorÃ­ ma neustÃ¡le podporovali a povzbudzovali v pokraÄovanÃ­ na tomto diele, ktorÃ© by moÅ¾no, bez nich, nikdy neuvidelo svetlo sveta.

RÃ¡d by som poÄakoval Janke LopatnÃ­kovej, mojej prekladateÄ¾ke, za spoluprÃ¡cu, ako aj za nadÅ¡enie a profesionalitu venovanÃ© tomuto prekladu.




Obsah




Ãvod (#u537a4a0e-60b3-57d8-a25d-e3826ff1ffa3)

PredchÃ¡dzajÃºce udalosti (#u4cf28709-33de-5bab-9633-871a1635f7ee)

KozmickÃ¡ loÄ Theos (#ub2e5c074-696a-543d-9af0-eb66b0f866e3)

Tell el-Mukayyar â Ãtek (#u69ae4995-dfea-5bb8-b1d3-0114758e83c7)

KozmickÃ¡ loÄ Theos â Superfluidum (#u86167df8-142f-5dc0-8657-a651ade1b166)

LeteckÃ¡ zÃ¡kladÅa Camp Adder â Ãnik (#u7c176ead-59fc-5df1-bb87-2c8d0f59b933)

KozmickÃ¡ loÄ â AkÄnÃ½ plÃ¡n (#ue503b5eb-84b8-511d-9aa6-b1fc80a1672c)

New York â Ostrov Manhattan (#u0ac687dc-b72e-5d3b-bef0-89decf4f8406)

KozmickÃ¡ loÄ Theos â Dar (#ud8e515dd-71b8-50cd-aeab-c589026cc894)

Nasiriya â VeÄera (#u615bef1a-9d6f-550b-991f-ce9d3dea8a07)

KozmickÃ¡ loÄ Theos â AdmirÃ¡l (#u17d42c7b-df7b-5142-92ce-3425ad7e5527)

Nasiriya â NÃ¡strahy (#udfe6152b-34b4-59d4-8d3e-bd9faadb5ca3)

KozmickÃ¡ loÄ Theos â Prezident (#u99af229e-ec5f-51da-9cd8-9877fc036707)

Nasiriya â Hisham (#litres_trial_promo)

KozmickÃ¡ loÄ Theos â NÃ¡vrat na Zem (#litres_trial_promo)

Nibiru â PrÃ­pravy (#litres_trial_promo)

Tell el-Mukayyar â Pasca (#litres_trial_promo)

Nevada â OblasÅ¥ 51 (#litres_trial_promo)

Nibiru â KolaudÃ¡cia (#litres_trial_promo)

Tell el-Mukayyar â NeprÃ­jemnÃ© sprÃ¡vy (#litres_trial_promo)

OblasÅ¥ 51 â Kontakt (#litres_trial_promo)

Nibiru â ZaÄiatok cesty (#litres_trial_promo)

Tell el-Mukayyar â SprÃ¡va (#litres_trial_promo)

OblasÅ¥ 51 â OchrannÃ© opatrenia (#litres_trial_promo)

Theos-2 â Kontakt so Zemou (#litres_trial_promo)

Tell el-Mukayyar â Nehoda (#litres_trial_promo)

OblasÅ¥ 51 â TajnÃ¡ zÃ¡kladÅa (#litres_trial_promo)

Tell el-Mukayyar â MaÄa (#litres_trial_promo)

Theos-2 â Asteroid (#litres_trial_promo)

OblasÅ¥ 51 â ZÃ¡zraky technolÃ³gie (#litres_trial_promo)

Nasiriya â Shani (#litres_trial_promo)

Theos-2 â VÃ½poÄty (#litres_trial_promo)

OblasÅ¥ 51 â KoordinÃ¡ty (#litres_trial_promo)

Nasiriya â NÃ¡vrat do tÃ¡bora (#litres_trial_promo)

Theos-2 â Porucha (#litres_trial_promo)

OblasÅ¥ 51 â Peniaze (#litres_trial_promo)

Tell-el-Mukayyar â NÃ¡vrat na zÃ¡kladÅu (#litres_trial_promo)

Theos-2 â PrechÃ¡dzka v kozme (#litres_trial_promo)

OblasÅ¥ 51 â Projekt (#litres_trial_promo)

Tell-el-Mukayyar â Zajatie (#litres_trial_promo)

Theos-2 â Opravy (#litres_trial_promo)

OblasÅ¥ 51 â SprÃ¡vy z lode Theos-2 (#litres_trial_promo)

Boston â Massachusetts General Hospital (#litres_trial_promo)

Theos-2 â HypotÃ©za (#litres_trial_promo)

OblasÅ¥ 51 â NÃ¡dej (#litres_trial_promo)

AtlantickÃ½ oceÃ¡n â Vylovenie (#litres_trial_promo)

Theos-2 â PlÃ¡n âBâ (#litres_trial_promo)

OblasÅ¥ 51 â Dohoda (#litres_trial_promo)

KozmickÃ¡ loÄ Theos â Overenia (#litres_trial_promo)

OblasÅ¥ 51 â Priznanie (#litres_trial_promo)

Theos-2 â ObeÅ¾nÃ¡ drÃ¡ha Zeme (#litres_trial_promo)

OblasÅ¥ 51 â Oslobodenie (#litres_trial_promo)

Theos-2 â Bod âXâ (#litres_trial_promo)

OblasÅ¥ 51 â Riadenie evakuÃ¡cie (#litres_trial_promo)

Theos-2 â PoslednÃ© overenia (#litres_trial_promo)

Theos â NovÃ© odhalenia (#litres_trial_promo)

PlanÃ©ta Zem â Kalifornia (#litres_trial_promo)

Theos â Newark v akcii (#litres_trial_promo)

PlanÃ©ta Zem â Reakcie (#litres_trial_promo)

ObeÅ¾nÃ¡ drÃ¡ha Zeme â Kodon (#litres_trial_promo)

Tell-el-Mukayyar â LÃºÄenie (#litres_trial_promo)

LiteratÃºra (#litres_trial_promo)





Ãvod


DvanÃ¡sta planÃ©ta, Nibiru (PlanÃ©ta prechodu), ako ju volali Sumeri, alebo Marduk (KrÃ¡Ä¾ nebies), ako ju nazvali BabylonÄania, je v skutoÄnosti kozmickÃ© teleso obiehajÃºce okolo nÃ¡Å¡ho slnka s dobou obehu 3 600 rokov. Jej obeÅ¾nÃ¡ drÃ¡ha je znaÄne elipsovitÃ¡, retrogrÃ¡dna (vzhÄ¾adom na ostatnÃ© planÃ©ty obieha okolo slnka v opaÄnom smere) a je veÄ¾mi naklonenÃ¡ vzhÄ¾adom na rovinu naÅ¡ej slneÄnej sÃºstavy.

KaÅ¾dÃ© jej cyklickÃ© priblÃ­Å¾enie takmer vÅ¾dy spÃ´sobilo v naÅ¡ej slneÄnej sÃºstave obrovskÃ© medziplanetÃ¡rne otrasy, ktorÃ© spÃ´sobili nielen odchÃ½lky z obeÅ¾nÃ½ch drÃ¡h zasiahnutÃ½ch planÃ©t, ale aj samotnÃº ich konformÃ¡ciu. A prÃ¡ve pri jednom z najbÃºrlivejÅ¡Ã­ch prechodov bola majestÃ¡tna planÃ©ta Tiamat, ktorÃ¡ sa nachÃ¡dzala medzi Marsom a Jupiterom, s hmotnosÅ¥ou dosahujÃºcou takmer devÃ¤Å¥nÃ¡sobok aktuÃ¡lnej hmotnosti Zeme, bohatÃ¡ na vodu a s jedenÃ¡stimi druÅ¾icami, zniÄenÃ¡ impozantnÃ½m nÃ¡razom. Jedna zo siedmich druÅ¾Ã­c obiehajÃºcich okolo planÃ©ty Nibiru narazila do obrovskÃ©ho telesa Tiamat a prakticky ho rozhodila na dve polovice, priÄom oba zvyÅ¡ky zaujali odliÅ¡nÃ© obeÅ¾nÃ© drÃ¡hy. Pri nasledujÃºcom prechode (âdruhÃ½ deÅâ GenÃ©zy) zostÃ¡vajÃºce druÅ¾ice Nibiru dokonÄili dielo ÃºplnÃ½m zniÄenÃ­m jednej z dvoch ÄastÃ­ vytvorenÃ½ch pri prvom nÃ¡raze. ÄasÅ¥ Ãºlomkov vznikajÃºcich pri mnohÃ½ch nÃ¡razoch vytvorila to, Äo dnes nazÃ½vame âPÃ¡smo planÃ©tokâ alebo âKovanÃ½ nÃ¡ramokâ, ako ho volali Sumeri. InÃ© Ãºlomky boli zase zaÄlenenÃ© do drÃ¡h blÃ­zkych planÃ©t. Bol to predovÅ¡etkÃ½m Jupiter, ktorÃ½ zachytil vÃ¤ÄÅ¡inu Ãºlomkov, ÄÃ­m si znaÄne zvÃ¤ÄÅ¡il svoju hmotu.

DruÅ¾ice, ktorÃ© sa podieÄ¾ali na katastrofe, vrÃ¡tane tÃ½ch, ktorÃ© preÅ¾ili z planÃ©ty Tiamat, boli vÃ¤ÄÅ¡inou âodhodenÃ©â na externÃ© obeÅ¾nÃ© drÃ¡hy a vytvorili telesÃ¡, ktorÃ© dnes poznÃ¡me ako âkomÃ©tyâ. TÃ¡ ÄasÅ¥, ktorÃ¡ preÅ¾ila aj druhÃ½ prechod, sa zase umiestnila na stabilnej obeÅ¾nej drÃ¡he medzi Marsom a VenuÅ¡ou, zobrala si so sebou poslednÃº zostÃ¡vajÃºcu druÅ¾icu a vytvorila tak zostavu, ktorÃº dnes poznÃ¡me pod menom Zem so svojÃ­m nerozluÄnÃ½m spoloÄnÃ­kom Mesiacom.

Jazvu spÃ´sobenÃº kozmickÃ½m nÃ¡razom, ku ktorÃ©mu doÅ¡lo pribliÅ¾ne pred 4 miliardami rokov, vidno ÄiastoÄne eÅ¡te aj dnes. ZbrÃ¡zdenÃº ÄasÅ¥ planÃ©ty v sÃºÄasnosti Ãºplne zakrÃ½va voda, ktorÃ¡ sa dnes volÃ¡ TichÃ½ oceÃ¡n. Ten zaberÃ¡ pribliÅ¾ne tretinu zemskÃ©ho povrchu, Äo je viac ako 179 miliÃ³nov kilometrov Å¡tvorcovÃ½ch. Na celej tejto obrovskej ploche sa prakticky nenachÃ¡dzajÃº Å¾iadne suchÃ© miesta, iba obrovskÃ¡ roklina siahajÃºca do hÄºbok viac ako desaÅ¥ kilometrov.



Nibiru sa v sÃºÄasnosti svojou konformÃ¡ciou veÄ¾mi podobÃ¡ Zemi. Dve tretiny jej povrchu pokrÃ½va voda, zvyÅ¡ok zaberÃ¡ jedinÃ½ kontinent, ktorÃ½ sa rozprestiera zo severu na juh, a jeho celkovÃ¡ plocha presahuje 100 miliÃ³nov Å¡tvorcovÃ½ch kilometrov. NiektorÃ­ jej obyvatelia uÅ¾ stÃ¡tisÃ­ce rokov vyuÅ¾Ã­vajÃº cyklickÃ© pribliÅ¾ovanie sa ich planÃ©ty k naÅ¡ej. Systematicky nÃ¡s navÅ¡tevovali a pri kaÅ¾dej svojej nÃ¡vÅ¡teve ovplyvnili kultÃºru, poznatky, technolÃ³giu a dokonca samotnÃº evolÃºciu Ä¾udskej rasy. NaÅ¡i predkovia im dÃ¡vali rÃ´zne menÃ¡, ale snÃ¡Ä najvhodnejÅ¡ie meno pre nich bolo odjakÅ¾iva âBohoviaâ.




PredchÃ¡dzajÃºce udalosti


Azakis a Petri, dvaja sympatickÃ­ a nerozluÄnÃ­ mimozemÅ¡Å¥ania, hrdinovia tohto dobrodruÅ¾stva, sa vrÃ¡tili na planÃ©tu Zem po uplynutÃ­ ich jednÃ©ho roka (3 600 pozemskÃ½ch rokov). Ich Ãºlohou bolo znovu zÃ­skaÅ¥ veÄ¾mi vzÃ¡cny nÃ¡klad, ktorÃ½ pre poruchu ich prepravnÃ©ho systÃ©mu museli pri svojej predchÃ¡dzajÃºcej nÃ¡vÅ¡teve nÃ¡hle a neÄakane nechaÅ¥ na Zemi. TentokrÃ¡t vÅ¡ak naÅ¡li Ä¾udstvo veÄ¾mi zmenenÃ©. Zvyky, spÃ´soby, kultÃºra, technolÃ³gia, komunikaÄnÃ© systÃ©my, zbrane, to vÅ¡etko bolo Ãºplne inÃ© ako predtÃ½m.

Pri svojom prÃ­chode sa stretli s dvojicou pozemÅ¡Å¥anov: s doktorkou Elisou Hunterovou a s plukovnÃ­kom Jackom Hudsonom, ktorÃ­ ich prijali s obrovskÃ½m nadÅ¡enÃ­m a po nespoÄetnÃ½ch neÄakanÃ½ch udalostiach im pomohli splniÅ¥ ich hÃ¡klivÃº Ãºlohu.

To, Äo vÅ¡ak dvaja mimozemÅ¡Å¥ania nemali vÃ´bec chuÅ¥ oznÃ¡miÅ¥ svojim dvom novÃ½m pozemskÃ½m priateÄ¾om bolo, Å¾e sa obrovskou rÃ½chlosÅ¥ou pribliÅ¾ovala ich rodnÃ¡ planÃ©ta Nibiru, ktorÃ¡ sa o sedem pozemskÃ½ch dnÃ­ mala skrÃ­Å¾iÅ¥ s orbitou Zeme. PodÄ¾a vÃ½poÄtov, ktorÃ© urobili StareÅ¡inovia, jeden zo siedmich satelitov ich rodnej planÃ©ty by mal zavadiÅ¥ o Zem a spÃ´sobiÅ¥ tak sÃ©riu prevratnÃ½ch klimatickÃ½ch zmien, porovnateÄ¾nÃ½ch so zmenami pri predchÃ¡dzajÃºcom prechode, ktorÃ© boli zhrnutÃ© do jedinÃ©ho slova: Potopa.



V prvej Äasti prÃ­behu (NÃ¡vrat â DobrodruÅ¾stvÃ¡ Azakisa a Petriho) sme ich vÅ¡etkÃ½ch Å¡tyroch nechali v majestÃ¡tnej kozmickej lodi Theos a prÃ¡ve tam sa vrÃ¡time, aby sme nadviazali v rozprÃ¡vanÃ­ o novÃ½ch, fantastickÃ½ch dobrodruÅ¾stvÃ¡ch.




KozmickÃ¡ loÄ Theos


Elisa bola v poslednÃ½ch hodinÃ¡ch Ãºplne zahltenÃ¡ toÄ¾kÃ½m mnoÅ¾stvom informÃ¡ciÃ­, Å¾e sa teraz cÃ­tila ako dievÄatko, ktorÃ© pojedlo veÄ¾a ÄereÅ¡nÃ­. Tieto dve zvlÃ¡Å¡tne, ale sympatickÃ© bytosti, ktorÃ© sa zjavili prakticky z niÄoho, v mimoriadne krÃ¡tkom Äase prevrÃ¡tili Ãºplne naruby obrovskÃ© mnoÅ¾stvo âhistorickÃ½ch tvrdenÃ­â, ktorÃ© ona, a v podstate celÃ© Ä¾udstvo, povaÅ¾ovali za nepopierateÄ¾nÃ©. Udalosti, vedeckÃ© objavy, presvedÄenia, nÃ¡boÅ¾enstvÃ¡ a dokonca aj samotnÃº evolÃºciu Äloveka Äakala ÃºplnÃ¡ revolÃºcia. SprÃ¡va o odhalenÃ­, Å¾e bytosti z inej planÃ©ty uÅ¾ od prvopoÄiatkov tak Å¡ikovne manipulovali a riadili vÃ½voj Ä¾udskÃ©ho rodu by mala na celÃ© Ä¾udstvo podobnÃ½ ÃºÄinok ako kedysi vyhlÃ¡senie, Å¾e Zem nie je plochÃ¡ ale guÄ¾atÃ¡.



Azakis a jeho vernÃ½ a spoÄ¾ahlivÃ½ priateÄ¾ a spoloÄnÃ­k na cestÃ¡ch Petri stÃ¡li nehybne v strede, pred riadiacim pultom, a pohÄ¾adom sa snaÅ¾ili sledovaÅ¥ Elisu, ktorÃ¡, s rukami vo vreckÃ¡ch nohavÃ­c, nervÃ³zne prechÃ¡dzala hore-dolu po miestnosti a Äosi si nezrozumiteÄ¾ne mrmlala popod nos.

Jack sa, naopak, prakticky zviezol do kresielka a rukami si drÅ¾al hlavu, ktorÃ¡, ako sa mu zdalo, nenormÃ¡lne oÅ¥aÅ¾ela. No po niekoÄ¾kÃ½ch nekoneÄnÃ½ch minÃºtach sa rozhodol prevziaÅ¥ situÃ¡ciu do vlastnÃ½ch rÃºk. Prudko vstal a, obrÃ¡tiac sa k dvom mimozemÅ¡Å¥anom, pevnÃ½m hlasom povedal: âak ste si vybrali prÃ¡ve nÃ¡s dvoch pre tÃºto Ãºlohu, urÄite na to mÃ¡te svoje dÃ´vody. MÃ´Å¾em vÃ¡m povedaÅ¥ iba toÄ¾ko, Å¾e vÃ¡s urÄite nesklameme.â Potom sa pozrel Azakisovi do oÄÃ­ a vÃ¡Å¾ne sa ho opÃ½tal: âMohol by si mi pomocou toho diabolskÃ©ho vynÃ¡lezu,â a ukÃ¡zal na virtuÃ¡lny model eÅ¡te stÃ¡le sa pomaly otÃ¡ÄajÃºcej Zeme v strede miestnosti âvysvetliÅ¥ simulÃ¡ciu pribliÅ¾ovania sa vaÅ¡ej planÃ©ty?â

âÅ½iadny problÃ©m,â odpovedal pohotovo Azakis. Pomocou svojho zariadenia N^COM vyhÄ¾adal vÅ¡etky vÃ½poÄty, ktorÃ© urobili StareÅ¡inovia a zobrazil grafickÃ½ model priamo pred nimi.

âToto je Nibiru,â povedal indikujÃºc najvÃ¤ÄÅ¡iu planÃ©tu, âa toto sÃº jej satelity, o ktorÃ½ch sme hovorili.â

Okolo majestÃ¡tnej planÃ©ty krÃºÅ¾ilo sedem znaÄne menÅ¡Ã­ch nebeskÃ½ch telies, otÃ¡ÄajÃºc sa okolo vlastnej osi rÃ´znymi rÃ½chlosÅ¥ami. Azakis priblÃ­Å¾il ukazovÃ¡k k tomu, ktorÃ© krÃºÅ¾ilo najÄalej zo vÅ¡etkÃ½ch a zvÃ¤ÄÅ¡il ho tak, Å¾e takmer nadobudlo rozmery dospelÃ©ho Äloveka. Potom slÃ¡vnostne prehovoril: âPÃ¡ni, predstavujem vÃ¡m Kodon, impozantnÃº hromadu skÃ¡l, ktorÃ¡ sa rozhodla, Å¾e vaÅ¡ej milovanej planÃ©te narobÃ­ nemÃ¡lo problÃ©mov.â

âAkÃ½ je veÄ¾kÃ½?â opÃ½tala sa Elisa, ktorÃ¡ zvedavo podiÅ¡la k tej hrboÄ¾atej tmavosivej guli.

âPovedzme, Å¾e rozmermi sa pribliÅ¾uje vÃ¡Å¡mu Mesiacu, je iba o nieÄo menÅ¡Ã­, ale jeho hmotnosÅ¥ je takmer dvojnÃ¡sobnÃ¡.â Azakis urobil rÃ½chle gesto rukou a pred nÃ­m sa zjavila celÃ¡ slneÄnÃ¡ sÃºstava s planÃ©tami pomaly sa pohybujÃºcimi po svojich obeÅ¾nÃ½ch drÃ¡hach. JednotlivÃ© trajektÃ³rie boli zobrazenÃ© tenkÃ½mi Äiarami rozliÄnÃ½ch farieb.

âTÃ¡to,â pokraÄoval Azakis ukazujÃºc na tmavoÄervenÃº lÃ­niu, âje trajektÃ³ria, po ktorej sa Nibiru bude pohybovaÅ¥ poÄas fÃ¡zy pribliÅ¾ovania k Slnkuâ. Potom zrÃ½chlil pohyb planÃ©ty, aby sa priblÃ­Å¾ila aÅ¾ k Zemi a dodal, âa toto je bod, kde sa orbity oboch planÃ©t skrÃ­Å¾ia.â

Dvaja pozemÅ¡Å¥ania sledovali oÄarovanÃ­, ale veÄ¾mi pozorne, Azakisovo vysvetlenie udalosti, ktorÃ¡ mala o niekoÄ¾ko dnÃ­ zmeniÅ¥ nielen ich Å¾ivoty, ale aj Å¾ivoty vÅ¡etkÃ½ch obyvateÄ¾ov naÅ¡ej planÃ©ty.

âV akej vzdialenosti od nÃ¡s preletÃ­ Nibiru?â opÃ½tal sa pokojne plukovnÃ­k.

âAko som povedal uÅ¾ predtÃ½m,â odpovedal Azakis, âNibiru sama osebe pre vÃ¡s nie je veÄ¾mi nebezpeÄnÃ¡. SkÃ´r Kodon, ktorÃ½ sa letmo dotkne Zeme, ÄÃ­m narobÃ­ Å¡arapatu.â EÅ¡te viac priblÃ­Å¾il model a ukÃ¡zal im simulÃ¡ciu pohybu satelitu vo chvÃ­li najvÃ¤ÄÅ¡ieho priblÃ­Å¾enia k obeÅ¾nej drÃ¡he Zeme. âToto bude chvÃ­Ä¾a maximÃ¡lnej gravitaÄnej prÃ­Å¥aÅ¾livosti medzi oboma kozmickÃ½mi telesami. Kodon preletÃ­ vo vzdialenosti iba 200 000 kilometrov od vaÅ¡ej planÃ©ty.â

âDo hÃ¡ja,â zvolala Elisa, âtak to je fakt o vlas!â

âPoslednÃ½krÃ¡t,â pokraÄoval Azakis, âpresne pred dvoma cyklami, preletel vo vzdialenosti pribliÅ¾ne 500 000 kilometrov a vÅ¡etci vieme, Äo dokÃ¡zal.â

âÃno, slÃ¡vnu potopu.â

Jack stÃ¡l s rukami skrÃ­Å¾enÃ½mi za chrbtom a mierne sa pohojdÃ¡val prenÃ¡Å¡ajÃºc vÃ¡hu zo Å¡piÄiek na pÃ¤ty a naopak. Naraz veÄ¾mi vÃ¡Å¾nym hlasom preruÅ¡il ticho slovami: âUrÄite nie som odbornÃ­kom v tejto tÃ©me, ale mÃ¡m obavy, Å¾e Å¾iadna pozemskÃ¡ technolÃ³gia nedokÃ¡Å¾e urobiÅ¥ niÄ, aby zabrÃ¡nila takejto obrovskej katastrofe.â

âMoÅ¾no by sme mohli pouÅ¾iÅ¥ na odklon rakety s jadrovÃ½mi hlavicami,â odvÃ¡Å¾ila sa povedaÅ¥ Elisa.

âTo sa deje iba vo vedecko-fantastickÃ½ch filmoch,â usmial sa Jack. âA potom, aj za predpokladu, Å¾e by sa vektory takÃ©hoto typu dostali aÅ¾ na Kodon, budeme riskovaÅ¥, Å¾e satelit rozdrobÃ­me na tisÃ­c kusov a spÃ´sobÃ­me tak dÃ¡Å¾Ä meteoritov. No a to by bol skutoÄne koniec.â

âPrepÃ¡Äte,â povedala Elisa obrÃ¡tiac sa k dvom mimozemÅ¡Å¥anom. âNepovedali ste predtÃ½m, Å¾e ako vÃ½menu za nÃ¡Å¡ âveÄ¾mi vzÃ¡cny plastâ by ste nÃ¡m pomohli vyrieÅ¡iÅ¥ tÃºto absurdnÃº situÃ¡ciu? DÃºfam, Å¾e skutoÄne mÃ¡te nejakÃ½ dobrÃ½ nÃ¡pad, ako nÃ¡s podrÅ¾aÅ¥, ak nie, tak je s nami koniec.â

Petri, ktorÃ½ aÅ¾ doteraz ostal ticho v ÃºstranÃ­, podiÅ¡iel s miernym Ãºsmevom k trojrozmernÃ©mu scenÃ¡ru v miestnosti. Po rÃ½chlom pohybe jeho pravej ruky sa zjavilo akÃ©si obrovskÃ© striebristÃ© plÃ¡vacie koleso. PriblÃ­Å¾il sa k nemu ukazovÃ¡kom a presunul ho tak, aby sa dostal presne do stredu vzdialenosti medzi Zemou a Kodonom, a potom povedal: Toto by mohlo byÅ¥ rieÅ¡enie.â




Tell el-Mukayyar â Ãtek


V stane â laboratÃ³riu sedeli naÅ¡i dvaja faloÅ¡nÃ­ beduÃ­ni, ktorÃ­ sa pokÃºsili ukradnÃºÅ¥ dvom mimozemÅ¡Å¥anom ich âvzÃ¡cny nÃ¡kladâ z ich karga modulu. Mali zapchatÃ© Ãºsta a boli pevne priviazanÃ­ k barelu plnÃ©mu paliva. Sedeli na zemi, chrbtami opretÃ­ o Å¥aÅ¾kÃ½ kovovÃ½ sud na vzÃ¡jomne protiÄ¾ahlÃ½ch stranÃ¡ch, takÅ¾e pozerali opaÄnÃ½mi smermi. Pred stanom bol na strÃ¡Å¾i jeden z doktorkinÃ½ch pomocnÃ­kov, ktorÃ½ z Äasu na Äas nazrel dnu, aby skontroloval situÃ¡ciu.

ChudÅ¡Ã­ z tÃ½ch dvoch takmer nevlÃ¡dal dÃ½chaÅ¥ od obrovskej bolesti, pretoÅ¾e mal urÄite zlomenÃ½ch pÃ¡r rebier po plukovnÃ­kovom kopnutÃ­ do boku, no aj tak sa neprestÃ¡val ani na chvÃ­Ä¾ku obzeraÅ¥ a hÄ¾adaÅ¥ ÄokoÄ¾vek, Äo by mu pomohlo oslobodiÅ¥ sa.

Cez maliÄkÃº dierku na stene prenikalo do stanu nesmelÃ© popoludÅajÅ¡ie svetlo, ktorÃ© v teplom a praÅ¡nom vzduchu vykresÄ¾ovalo tenkÃ½ lÃºÄ. Tento lÃºÄ vytvÃ¡ral na zemi maliÄkÃº bielu elipsu, ktorÃ¡ sa veÄ¾mi pomaly pribliÅ¾ovala k vÃ¤zÅom. ChudÃ½, takmer hypnotizovanÃ½ sledoval tÃºto svetlÃº Å¡kvrnu, no zrazu ho neÄakanÃ½ zÃ¡blesk svetla preniesol do skutoÄnosti. PravÃ½m okom zachytil, pribliÅ¾ne meter od seba, ako sa v piesku zalesklo nieÄo kovovÃ©. PootoÄil hlavu, aby uvidel lepÅ¡ie, Äo sa to vynorilo z piesku, ale nevidel dobre. SkÃºsil teda natiahnuÅ¥ nohu tÃ½m smerom, ale straÅ¡nÃ© pichnutie v boku mu pripomenulo stav jeho rebier a tak sa rozhodol nepokÃºÅ¡aÅ¥ osud. Myslel si, Å¾e aj tak by sa k tomu predmetu pravdepodobne nedostal, preto sa pokÃºsil cez kolÃ­k v Ãºstach zaÅ¡epkaÅ¥: âHej, Å¾ijeÅ¡ eÅ¡te?â

TlsÅ¥och na tom urÄite nebol lepÅ¡ie. Potom, Äo ho Petri vyhodil do vzduchu, sa mu na pravom kolene vytvorila obrovskÃ¡ modrina, mal hrÄu na Äele, pravÃ© plece ho nenormÃ¡lne bolelo a pravÃ© zÃ¡pÃ¤stie mal napuchnutÃ© ako balÃ³n.

âMyslÃ­m, Å¾e hej,â hlesol cez zapchatÃ© Ãºsta aj tento.

âChvalabohu. UÅ¾ som na teba niekoÄ¾kokrÃ¡t volal, ale neodpovedal si. UÅ¾ som sa bÃ¡l.â

âAsi som odpadol. Hlava mi ide prasknÃºÅ¥.â

âMusÃ­me sa odtiaÄ¾ bezpodmieneÄne nejako dostaÅ¥,â povedal rozhodne chudÃ½.

âAko si na tom ty? NiÄ zlomenÃ©?â

âBojÃ­m sa, Å¾e mÃ¡m pÃ¡r zlomenÃ½ch rebier, ale nejak to zvlÃ¡dnem.â

âAko to, Å¾e nÃ¡s tak prekvapili?â

âTeraz sa uÅ¾ na to vykaÅ¡li, inÃ¡Ä uÅ¾ nebude. SnaÅ¾me sa radÅ¡ej uvoÄ¾niÅ¥. Pozri sa na svoju Ä¾avÃº stranu, tam, kde dopadÃ¡ ten slneÄnÃ½ lÃºÄ.â

âNevidÃ­m niÄ,â odpovedal tlsÅ¥och.

âJe tam nieÄo zahrabanÃ©. VyzerÃ¡ to na nieÄo kovovÃ©. SkÃºs, Äi sa k tomu nedostaneÅ¡ nohou.â

NeÄakanÃ½ zvuk otvÃ¡rajÃºceho sa zipsu preruÅ¡il ich operÃ¡ciu. PomocnÃ­k na strÃ¡Å¾i nahliadol dnu. TlsÅ¥och znovu predstieral, Å¾e je eÅ¡te v bezvedomÃ­, druhÃ½ ostal Ãºplne nehybnÃ½. MuÅ¾ krÃ¡tko skontroloval pohÄ¾adom vÃ¤zÅov, vÅ¡etky prÃ­stroje vnÃºtri stanu a potom sa so spokojnÃ½m vÃ½razom na tvÃ¡ri znovu stiahol a zatvoril zips na vchode.

Dvaja ostali chvÃ­Ä¾u nehybnÃ­, o chvÃ­Ä¾u zaÄal ako prvÃ½ rozprÃ¡vaÅ¥ tlstÃ½: âTakmer nÃ¡s pristihol.â

âTak videl si to? DostaneÅ¡ sa k tomu?â

âÃno, teraz som videl. PoÄkaj, skÃºsim.â

TlstÃ½ faloÅ¡nÃ½ beduÃ­n sa zaÄal kÃ½vaÅ¥ zo strany na stranu a snaÅ¾il sa uvoÄ¾niÅ¥ trochu lano, ktorÃ½m bol zviazanÃ½, potom zaÄal Äo najviac naÅ¥ahovaÅ¥ Ä¾avÃº nohu smerom k predmetu v piesku. Takmer ho dosiahol. ZaÄal hÄºbiÅ¥ opÃ¤tkom a odkryl ÄasÅ¥ predmetu.

âVyzerÃ¡ to ako kelÅa.â

âTak to musÃ­ byÅ¥ Trowel Marshalltown. To je obÄ¾ÃºbenÃ½ nÃ¡stroj archeolÃ³gov na Å¡krabanie terÃ©nu, keÄ hÄ¾adajÃº starÃ© Ärepy. DoÄiahneÅ¡ na Åu?â

âNie, nedoÄiahnem.â

âKeby si sa prestal napchÃ¡vaÅ¥, tak by si sa moÅ¾no hÃ½bal lepÅ¡ie, si fakt tuÄnÃ½ ako brav.â

âÄo s tÃ½m mÃ¡ moja statnÃ¡ postava?â

âHÃ½b sa, ty âstatnÃ¡ postavaâ a vyhrab tÃº kelÅu, ak nie, uvidÃ­Å¡, Å¾e v Ã¡reÅ¡te schudneÅ¡ veÄ¾mi rÃ½chlo.â

TlstÃ½ si v tom okamihu predstavil nechutnÃº a pÃ¡chnucu stravu. Pri predstave toho hroznÃ©ho obrazu pozbieral vÅ¡etky sily, v ktorÃ© uÅ¾ ani nedÃºfal. Napol sa a Äo najviac vysunul nohu. Z pleca mu vystrelila prudkÃ¡ bolesÅ¥ aÅ¾ do mozgu, ale nedbal na to. RozhodnÃ½m pohybom kopol opÃ¤tkom aÅ¾ za kelÅu a eÅ¡te jednÃ½m pohybom nohy ju pritiahol k sebe.

âMÃ¡m ju!â zakriÄal, aj keÄ to so zapchatÃ½mi Ãºstami to vyznelo len ako smieÅ¡ne zaÅ¡kriekanie.

âBuÄ ticho, ty truÄ¾o sprostÃ½! Äo reveÅ¡? ChceÅ¡, aby sa vrÃ¡tili tÃ­ dvaja fanatici a zmastili nÃ¡s eÅ¡te raz?â

âPrepÃ¡Ä,â odpovedal krotko tlsÅ¥och. âAle doÄiahol som na Åu a mÃ¡m ju.â

âNo vidÃ­Å¡, keÄ sa posnaÅ¾Ã­Å¡, tak aj nieÄo dokÃ¡Å¾eÅ¡. Mala by byÅ¥ ostrÃ¡. DokÃ¡Å¾eÅ¡ prerezaÅ¥ tie prekliate lanÃ¡?â

TlsÅ¥och uchytil rukovÃ¤Å¥ nÃ¡stroja zdravou rukou, pridrÅ¾al si ju tak, aby ju ostrÃ­m priblÃ­Å¾il k lanÃ¡m a zaÄal Åou pohybovaÅ¥ tak, aby sa lanÃ¡ rozstrapkali na ostrÃ­.

âAk by sme sa aj vyslobodili,â zaÄal poÅ¡epky tlsÅ¥och, âako sa odtiaÄ¾ ostaneme? TÃ¡bor je plnÃ½ Ä¾udÃ­ a je eÅ¡te deÅ. DÃºfam, Å¾e mÃ¡Å¡ nejakÃ½ plÃ¡n.â

âJasnÃ©, Å¾e mÃ¡m. Nie som snÃ¡Ä ja mozgom naÅ¡ej dvojice?â ozval sa hrdo chudÃ½. âZatiaÄ¾ Äo ty si pokojne spinkal, ja som analyzoval situÃ¡ciu a myslÃ­m, Å¾e viem, ako sa odtiaÄ¾ dostaÅ¥.â

âSom samÃ© ucho,â odvetil druhÃ½ a pokraÄoval v prÃ¡ci na lanÃ¡ch.

âTen, Äo strÃ¡Å¾i, nakukne vÅ¾dy po pribliÅ¾ne desiatich minÃºtach a tento stan je Ãºplne na konci , na vÃ½chodnom kraji tÃ¡bora.â

âA Äo s tÃ½m?â

âJe toto moÅ¾nÃ©? NechÃ¡pem ako som si Å¥a mohol vybraÅ¥ pre tÃºto robotu? FantÃ¡zia a inteligencia na Ãºrovni amÃ©by, a to eÅ¡te dÃºfam, Å¾e sa amÃ©by neurazia.â

âAby som pravdu povedal,â odvetil tlsÅ¥och, âbol som to ja, kto si vybral teba, keÄÅ¾e Ãºloha bola zverenÃ¡ mne.â

âDokÃ¡zal si sa oslobodiÅ¥?â zmenil tÃ©mu chudÃ½, pretoÅ¾e sa mu diskusia prestÃ¡vala pÃ¡ÄiÅ¥, hlavne preto, Å¾e jeho kolega mal skutoÄne pravdu.

âPoÄkaj, eÅ¡te chvÃ­Ä¾ku, ale myslÃ­m, Å¾e to pÃ´jde.â

A skutoÄne, lano, ktorÃ© ich drÅ¾alo priviazanÃ½ch k sudu, sa so suchÃ½m prasknutÃ­m pretrhlo a bruÅ¡isko tuÄnÃ©ho znovu nabralo svoj obvyklÃ½ tvar.

âA je to,â ozval sa spokojnÃ½ tlsÅ¥och.

âVÃ½borne. Teraz eÅ¡te nechajme lano tak, kÃ½m sa znovu neobjavÃ­ strÃ¡Å¾ca. MusÃ­me sa tvÃ¡riÅ¥, Å¾e je vÅ¡etko tak ako predtÃ½m.â

âDobre, budem sa tvÃ¡riÅ¥, Å¾e eÅ¡te spÃ­m.â

Nemuseli ÄakaÅ¥ dlho. Po pÃ¡r minÃºtach doktorkin pomocnÃ­k nakukol do stanu. Ako zvyÄajne vÅ¡etko zbeÅ¾ne skontroloval, a keÄÅ¾e nezbadal niÄ nezvyÄajnÃ©, znovu zavrel zips a vrÃ¡til sa do tieÅa na verande, uÅ¡ÃºÄ¾al si cigaretu a pokojne si ju zapÃ¡lil.

âTeraz,â povedal chudÃ½, âhÃ½bme sa.â

VzhÄ¾adom na ich zranenia to bola nÃ¡roÄnejÅ¡ia Ãºloha, ako si spoÄiatku mysleli, ale po niekoÄ¾kÃ½ch stonoch a mnohÃ½ch nadÃ¡vkach stÃ¡li obaja na nohÃ¡ch.

âDaj mi kelÅu,â nariadil chudÃ½, len Äo si uvoÄ¾nil Ãºsta. BolestnÃ© pichanie v pravom boku mu brÃ¡nilo vo voÄ¾nom pohybe, ale keÄ si rukou pridÅÅ¾al boÄ¾avÃ© miesto, mal pocit, Å¾e bolesÅ¥ trochu poÄ¾avovala. NiekoÄ¾kÃ½mi krokmi sa dostal k stene stanu oproti vchodu, kÄ¾akol si na kolenÃ¡ a pomocou Trowel Marshalltown prepichol plachtovinu. OstrÃ¡ ÄepeÄ¾ prerezala plÃ¡tno ako keÄ sa nÃ´Å¾ zareÅ¾e do masla. Na vÃ½chodnej stene sa objavila pribliÅ¾ne desaÅ¥ centimetrovÃ¡ Å¡kÃ¡ra. ChudÃ½ sa k nej priblÃ­Å¾il a vyzeral von. Ako predpokladal, nebol tam nikto. Iba v diaÄ¾ke, niekoÄ¾ko stovÃ¡k metrov pred nimi, sa Ärtali ruiny starovekÃ©ho mesta, kde predtÃ½m schovali dÅ¾Ã­p, ktorÃ½ im mal poslÃºÅ¾iÅ¥ na Ãºtek s ukradnutou korisÅ¥ou.

âNikto,â povedal, kÃ½m kelÅou rozÅ¡iroval otvor aÅ¾ po zem. âIdeme,â a vsunul sa do otvoru.

âMohol si tu urobiÅ¥ aj trochu vÃ¤ÄÅ¡iu dieru, nie?â hundral tlsÅ¥och a s funenÃ­m a stonanÃ­m sa predieral aj on von.

âHÃ½b sa, teraz musÃ­me odtiaÄ¾ Äo najskÃ´r vypadnÃºÅ¥.â

âVeÄ sa ledva hÃ½bem, neviem vÃ´bec chodiÅ¥.â

âPoÄ, ponÃ¡hÄ¾aj sa a uÅ¾ prestaÅ fÅukaÅ¥. Nezabudni, Å¾e ak odtiaÄ¾ nevypadneme, pÃ¡r rokov v base mÃ¡me viac ako istÃ½ch.â

Slovo âbasaâ dokÃ¡zala tomu tlstÃ©mu vÅ¾dy dodaÅ¥ sÃ­l. Bez slova a trpiac iÅ¡iel za kolegom, ktorÃ½ sa prikrÃ¡dal k ruinÃ¡m.



MuÅ¾a na strÃ¡Å¾i prebral aÅ¾ rev motora. EÅ¡te chvÃ­Ä¾ku pozeral na cigaretu, kÃ½m si uvedomil, Å¾e sa nieÄo deje a tak takmer dofajÄenÃº cigaretu prudkÃ½m gestom odhodil. RÃ½chlo voÅ¡iel do stanu, takmer neveril vlastnÃ½m oÄiam: vÃ¤zni tam uÅ¾ neboli. VedÄ¾a suda na palivo ostalo iba lano a trochu Äalej dve handry, ktorÃ½mi mali vÃ¤zni upchatÃ© Ãºsta. Na stene oproti vchodu veÄ¾kÃ¡ diera siahajÃºca aÅ¾ po zem.

âHisham, chlapi!â skriÄal z plnÃ©ho hrdla. âVÃ¤zni uÅ¡li!â




KozmickÃ¡ loÄ Theos â Superfluidum


Obraz predmetu, ktorÃ½ Petri umiestnil do priestoru medzi Kodon a Zem, oboch pozemÅ¡Å¥anov Ãºplne ohromil.

âA toto mÃ¡ byÅ¥ Äo?â opÃ½tala sa zvedavo Elisa, ktorÃ¡ sa pribliÅ¾ovala, aby si neznÃ¡my predmet prezrela zblÃ­zka.

âEÅ¡te sme tomu nedali oficiÃ¡lne meno.â Petri preniesol ten zvlÃ¡Å¡tny predmet do popredia a, pozerajÃºc na doktorku, dodal, âmoÅ¾no by si to mohla pomenovaÅ¥ ty.â

âKeÄ mi vysvetlÃ­Å¡, Äo to je a na Äo slÃºÅ¾i, moÅ¾no by som aj mohla skÃºsiÅ¥.â

âNaÅ¡i vedci sa venujÃº tomuto projektu uÅ¾ dosÅ¥ dlho.â Petri si skrÃ­Å¾il ruky za chrbtom a zaÄal sa pomaly prechÃ¡dzaÅ¥ po miestnosti. âToto zariadenie je vÃ½sledkom sÃ©rie Å¡tÃºdiÃ­, ktorÃ©, aspoÅ ÄiastoÄne, presahujÃº moje vedeckÃ© kompetencie.â

âA mÃ´Å¾em vÃ¡s uistiÅ¥, Å¾e sÃº Äalekosiahle,â dodal Azakis a potÄ¾apkal priateÄ¾a po pleci.

âStruÄne povedanÃ©, je to urÄitÃ½ antigravitaÄnÃ½ systÃ©m. ZakladÃ¡ sa na princÃ­pe, ktorÃ½ je, ako som uÅ¾ povedal, zatiaÄ¾ vo fÃ¡ze vÃ½skumov, ale ktorÃ½ sa mÃ´Å¾em pokÃºsiÅ¥ opÃ­saÅ¥ niekoÄ¾kÃ½mi jednoduchÃ½mi vetami.â

âMyslÃ­m, Å¾e by to bolo uÅ¾itoÄnÃ©,â poznamenala Elisa. âNezabÃºdaj, Å¾e patrÃ­me k druhu, ktorÃ½ sa, v porovnanÃ­ s vami, mÃ´Å¾e povaÅ¾ovaÅ¥ za nedostatoÄne vyvinutÃ½.â

Petri mierne prikÃ½vol. PristÃºpil bliÅ¾Å¡ie k trojrozmernÃ©mu modelu zvlÃ¡Å¡tneho predmetu a pokojne pokraÄoval s vysvetÄ¾ovanÃ­m. âToto tu, Äo si predtÃ½m nazvala âplÃ¡vacie kolesoâ sa v geometrii nazÃ½va toroid. RÃºrkovitÃ½ prstenec je dutÃ½, zatiaÄ¾ Äo to, Äo by sme mohli nazvaÅ¥ ako âdiera v stredeâ obsahuje hnacÃ­ a riadiaci systÃ©m.â

âZatiaÄ¾ vÅ¡etko jasnÃ©,â povedala Elisa, stÃ¡le viac vzruÅ¡enÃ¡.

âVeÄ¾mi dobre. Teraz sa pozrieme na princÃ­p fungovania systÃ©mu.â Petri pootoÄil model toroidu a ukÃ¡zal im vnÃºtornÃ½ prierez. âPrstenec sa naplnÃ­ plynom, zvyÄajne je to istÃ½ izotop hÃ©lia, vychladenÃ½m na teplotu blÃ­zku absolÃºtnej nule, kedy plyn zmenÃ­ skupenstvo a premenÃ­ sa na kvapalinu s veÄ¾mi Å¡pecifickÃ½mi vlastnosÅ¥ami. Prakticky moÅ¾no povedaÅ¥, Å¾e jej viskozita bude takmer nulovÃ¡, takÅ¾e teÄie bez toho, Å¾e by vznikalo nejakÃ© trenie. My tÃºto vlastnosÅ¥ volÃ¡me supertekutosÅ¥.â

âPoÄkaj, zaÄÃ­nam strÃ¡caÅ¥ sÃºvislosti,â podotkla smutne Elisa.

âTak eÅ¡te jednoduchÅ¡ie. Tento plyn v kvapalnom stave, vhodne podnecovanÃ½ Å¡truktÃºrou prstenca, sa dokÃ¡Å¾e pohybovaÅ¥ vnÃºtri bez najmenÅ¡Ã­ch problÃ©mov, rÃ½chlosÅ¥ou pribliÅ¾ujÃºcou sa rÃ½chlosti svetla, priÄom si dokÃ¡Å¾e udrÅ¾aÅ¥ tÃºto rÃ½chlosÅ¥ teoreticky nekoneÄnÃº dobu, teda, dÃ¡ sa povedaÅ¥, Å¾e navÅ¾dy.â

âÃÅ¾asnÃ©,â poznamenal Jack, ktorÃ½ nechcel stratiÅ¥ ani slabiku z vysvetÄ¾ovania.

âDobre, myslÃ­m, Å¾e som to pochopila,â dodala Elisa. âAle ako dokÃ¡Å¾e tÃ¡to zostava pÃ´sobiÅ¥ proti vzÃ¡jomnej gravitaÄnej prÃ­Å¥aÅ¾livosti medzi dvoma planÃ©tami?â

âTu sa veci znaÄne komplikujÃº,â odpovedal Petri. âPovedzme, Å¾e rotÃ¡cia superfluida rÃ½chlosÅ¥ou blÃ­zkou rÃ½chlosti svetla generuje zakrivenie Äasopriestoru, kontinua okolo neho, Äo spÃ´sobuje antigravitaÄnÃ½ ÃºÄinok.â

âDo prdele,â zvolala Elisa. âMÃ´j staruÄkÃ½ profesor fyziky sa bude urÄite obracaÅ¥ v hrobe.â

âA nielen on, moja drahÃ¡,â dodal plukovnÃ­k. âAk som to pochopil sprÃ¡vne, tÃ­to dvaja pÃ¡ni sa nÃ¡m snaÅ¾ia vysvetliÅ¥, Å¾e musÃ­me prehodnotiÅ¥ niektorÃ© teÃ³rie a koncepty, ktorÃ© sa naÅ¡i vedci snaÅ¾ili analyzovaÅ¥ a Å¡tudovaÅ¥ celÃ½ svoj Å¾ivot. PrincÃ­p proti gravitÃ¡cii bol teoreticky preskÃºmanÃ½ uÅ¾ niekoÄ¾kokrÃ¡t, ale nikto ho nikdy skutoÄne nedokÃ¡zal. Tu, pred nami,â a ukÃ¡zal prstom na zvlÃ¡Å¡tny predmet, âmÃ¡me koneÄne dÃ´kaz o tom, Å¾e je to skutoÄne moÅ¾nÃ©.â

âJa by som nerobil nÃ¡hle uzÃ¡very,â povedal Azakis, schladiac tak plukovnÃ­kovo nadÅ¡enie. âMusÃ­m vÃ¡m povedaÅ¥, Å¾e s touto vecou sme nikdy nerobili pokusy na objektoch s rozmermi dosahujÃºcimi veÄ¾kosÅ¥ planÃ©t, lepÅ¡ie povedanÃ©, vyskÃºÅ¡ali sme to pred dvoma cyklami, ale nedosiahli sme vÃ½sledky, akÃ© sme si predstavovali. Okrem toho, mohli by sa vyskytnÃºÅ¥ neoÄakÃ¡vanÃ© udalosti a â¦â

âAko vÅ¾dy, len kuvikÃ¡Å¡,â povedal Petri, preruÅ¡iac svojho kamarÃ¡ta. âMechanizmus bol dokÃ¡zanÃ½ uÅ¾ niekoÄ¾kokrÃ¡t. Aj naÅ¡a loÄ v podstate ÄiastoÄne vyuÅ¾Ã­va tento princÃ­p na svoj pohon. BuÄme optimistickÃ­.â

âÄalÅ¡Ã­m dÃ´vodom je, Å¾e vlastne nemÃ¡me alternatÃ­vy, alebo sa mÃ½lim?â opÃ½tala sa skleslo Elisa.

âNaneÅ¡Å¥astie, myslÃ­m, Å¾e skutoÄne nemÃ¡me alternatÃ­vy,â odpovedal neveselo Petri a mierne sklonil hlavu. âJedinou vecou, ktorej sa skutoÄne obÃ¡vam, je, Å¾e vzhÄ¾adom na malÃ© rozmery nÃ¡Å¡ho toroidu nedokÃ¡Å¾eme Ãºplne absorbovaÅ¥ vÅ¡etky ÃºÄinky gravitaÄnÃ©ho priÅ¥ahovania a urÄitÃ¡ ÄasÅ¥ gravitÃ¡cie aj tak dokÃ¡Å¾e vykonaÅ¥ svoje dielo.â

âChceÅ¡ tÃ½m povedaÅ¥, Å¾e tÃ¡to vec by aj tak nestaÄila na zabrÃ¡nenie katastrofe?â opÃ½tala sa Elisa pribliÅ¾ujÃºc sa k mimozemÅ¡Å¥anovi.

âMoÅ¾no nie Ãºplne,â odpovedal Petri a o krÃ´Äik ustÃºpil. âZ mojich vÃ½poÄtov vyplÃ½va, Å¾e z tejto pasce by mohlo uniknÃºÅ¥ pribliÅ¾ne desaÅ¥ percent gravitÃ³nov.â

âTakÅ¾e by to mohla byÅ¥ nakoniec aj tak zbytoÄnÃ¡ nÃ¡maha?â

âNie, to vÃ´bec nie,â odpovedal Petri. âZnÃ­Å¾ime ÃºÄinky o devÃ¤Å¥desiat percent. Budeme musieÅ¥ zvlÃ¡dnuÅ¥ iba mÃ¡lo.â

âNazveme to âNewarkâ,â povedala spokojne Elisa. âA teraz do roboty, sedem dnÃ­ ubehne ako voda.â




LeteckÃ¡ zÃ¡kladÅa Camp Adder â Ãnik


Dve zvlÃ¡Å¡tne osoby, eÅ¡te stÃ¡le obleÄenÃ© ako beduÃ­ni, prÃ¡ve voÅ¡li do svojej skrÃ½Å¡e v meste, keÄ ich pozornosÅ¥ upÃºtal slabÃ½ preruÅ¡ovanÃ½ zvuk z laptopu, ktorÃ½ ostal zapnutÃ½ na stole v obÃ½vaÄke.

âKto to je, doÄerta?â opÃ½tal sa podrÃ¡Å¾dene chudÃ½.

TlsÅ¥och, ÄÃ­m Äalej, tÃ½m viac krÃ­vajÃºci, sa priblÃ­Å¾il k poÄÃ­taÄu, a po zadanÃ­ komplikovanÃ©ho hesla, povedal âJe to sprÃ¡va zo zÃ¡kladne.â

âBudÃº chcieÅ¥ poznaÅ¥ vÃ½sledky operÃ¡cie.â

âDaj mi sekundu, aby som to dekodifikoval.â

Na obrazovke sa najprv zjavili nezrozumiteÄ¾nÃ© znaky, potom, po zadanÃ­ kombinÃ¡cie kÃ³dov sa zaÄala pomaly zobrazovaÅ¥ sprÃ¡va.



GenerÃ¡l bol zajatÃ½ a odvedenÃ½ na leteckÃº zÃ¡kladÅu Camp Adder. VyÅ¾aduje sa operÃ¡cia na okamÅ¾itÃ© vyslobodenie.

âDo riti,â zvolal tlsÅ¥och, âuÅ¾ sa to dozvedeli!â

âDo hÃ¡ja, ako to dokÃ¡zali?!â

âNuÅ¾, urÄite majÃº priame kanÃ¡ly. TÃ½m niÄ neunikne.â

âA podÄ¾a nich, Äo by sme tak asi mali urobiÅ¥?â

âÄo ja viem? Tu hovoria iba to, Å¾e ho mÃ¡me Ã­sÅ¥ vyslobodiÅ¥.â

âTakÃ­ dolÃ¡manÃ­, ako sme teraz? No, ja to teda nevidÃ­m veÄ¾mi ruÅ¾ovo.â

ChudÃ½ a vysokÃ½ si pritiahol stoliÄku, otoÄil ju o devÃ¤Å¥desiat stupÅov a jojkajÃºc a vzdychajÃºc sa sÅ¥aÅ¾ka posadil. âNo, uÅ¾ len to nÃ¡m chÃ½balo.â

Oprel si jeden lakeÅ¥ o hladkÃº dosku a zahÄ¾adel sa z okna, ktorÃ© bolo pred nÃ­m. VÅ¡imol si, Å¾e sklÃ¡ boli dosÅ¥ Å¡pinavÃ© a Å¾e na tom pravom bola prasklina Å¥ahajÃºca sa po takmer celej jeho dÄºÅ¾ke.

Naraz sa pozrel na svojho kamarÃ¡ta a s ÃºÅ¡krnom povedal: âDostal som nÃ¡pad.â

âVedel som to, uÅ¾ poznÃ¡m ten pohÄ¾ad.â

âChoÄ po lekÃ¡rniÄku, nech sa ti pozriem na tÃº hrÄu, Äo mÃ¡Å¡ na hlave.â

âAby som pravdu povedal, viac sa obÃ¡vam o zÃ¡pÃ¤stie. DÃºfam, Å¾e nie je zlomenÃ©.â

âNeboj sa, napravÃ­m ti ho. Za mlada som chcel byÅ¥ veterinÃ¡rom.â



Ani nie po hodine a po obrovskÃ½ch dÃ¡vkach analgetÃ­k a po tube hojivÃ½ch mastÃ­ boli dvaja spolubojovnÃ­ci ako vymenenÃ­.

ChudÃ½ sa na seba pozeral do zrkadla zavesenÃ©ho na stene pri vchodovÃ½ch dverÃ¡ch a poznamenal: âTeraz mÃ´Å¾eme pokraÄovaÅ¥,â a voÅ¡iel do spÃ¡lne. O chvÃ­Ä¾u z nej vyÅ¡iel a v rukÃ¡ch drÅ¾al dve dokonale vyÅ¾ehlenÃ© americkÃ© vojenskÃ© uniformy.

âA tie si kde zobral?â opÃ½tal sa udivenÃ½ tlsÅ¥och.

âSÃº sÃºÄasÅ¥ou nÃºdzovej vÃ½bavy, ktorÃº mÃ¡m so sebou. Nikdy nevieÅ¡, Äo sa mÃ´Å¾e staÅ¥.â

âTy si ÃºplnÃ½ blÃ¡zon,â komentoval to tlsÅ¥och, krÃºtiac hlavou. âA Äo s nimi budeme robiÅ¥?â

âTu je plÃ¡n,â odpovedal spokojne chudÃ½ a pohodil druhovi uniformu veÄ¾kosti XXL. âTy budeÅ¡ generÃ¡l Richard Wright, Å¡Ã©f super tajnej vlÃ¡dnej agentÃºry, o ktorej nikto nesmie niÄ vedieÅ¥.â

âJasnÃ©, je predsa super tajnÃ¡. A ty?â

âJa budem tvoja pravÃ¡ ruka. PlukovnÃ­k Oliver Morris. K vaÅ¡im sluÅ¾bÃ¡m, pane.â

âTakÅ¾e som tvoj nadriadenÃ½. AÅ¾ teraz sa mi to naozaj veÄ¾mi pÃ¡Äi.â

âLen si nezvykaj, jasnÃ©?â odpovedal chudÃ½ so zdvihnutÃ½m ukazovÃ¡kom. âA toto sÃº naÅ¡e dokumenty s prÃ­sluÅ¡nÃ½mi sluÅ¾obnÃ½mi preukazmi.â

âUf. VyzerajÃº fakt ako pravÃ©.â

âA to eÅ¡te nie je vÅ¡etko, kamarÃ¡t,â a ukÃ¡zal mu hlaviÄkovÃ½ papier podpÃ­sanÃ½ priamo plukovnÃ­kom Jackom Hudsonom. âToto je oficiÃ¡lna Å¾iadosÅ¥ o prevzatie vÃ¤zÅa za ÃºÄelom jeho premiestnenia na âbezpeÄnejÅ¡ieâ miesto.â

âA to si kde zobral?â

âVytlaÄil som si ju, kÃ½m si bol v sprche. Äo si si myslel, Å¾e iba ty vieÅ¡ ÄarovaÅ¥ s poÄÃ­taÄom?â

âNenachÃ¡dzam slov. VyzerÃ¡ eÅ¡te lepÅ¡ie ako originÃ¡l.â

âVojdeme na zÃ¡kladÅu a prevezmeme generÃ¡la. Ak by namietali, mÃ´Å¾eme povedaÅ¥, nech zavolajÃº priamo plukovnÃ­ka Hudsona. NemyslÃ­m, Å¾e mu vo vesmÃ­re bude fungovaÅ¥ mobil,â a obaja sa hlasno rozosmiali.



Po pribliÅ¾ne jednej hodine, keÄ sa slnko uÅ¾ schovalo za vysokou dunou, vojenskÃ½ dÅ¾Ã­p s plukovnÃ­kom a s generÃ¡lom v dÃ´sledne upravenÃ½ch uniformÃ¡ch, zastavil pred zÃ¡vorou pri vstupe na vojenskÃº zÃ¡kladÅu Imam Ali alebo Camp Adder, ako ju prekrstili americkÃ­ vojaci poÄas vojny v Iraku. Z obrnenej strÃ¡Å¾nej bÃºdky vyÅ¡li dvaja vojaci ozbrojenÃ­ aÅ¾ po uÅ¡i a rÃ½chlo sa blÃ­Å¾ili k vozidlu. ÄalÅ¡Ã­ dvaja, stojaci opodiaÄ¾, mierili na pasaÅ¾ierov zbraÅami.

âDobrÃ½ veÄer, plukovnÃ­k,â povedal najbliÅ¾Å¡Ã­ vojak po salutovanÃ­. âMÃ´Å¾ete mi ukÃ¡zaÅ¥ svoje dokumenty?â

ChudÃ½ a vysokÃ½ plukovnÃ­k na mieste vodiÄa nepovedal ani slovo. Vytiahol z vnÃºtornÃ©ho vrecka saka Å¾ltÃº obÃ¡lku a podal ju vojakovi. Ten si ich pozorne prezrel, pÃ¡rkrÃ¡t zasvietil baterkou do tvÃ¡rÃ­ plukovnÃ­ka aj generÃ¡la. GenerÃ¡l cÃ­til, ako mu po Äele stekÃ¡ kvapka potu, od hrÄe na nos, potom kvapla na tretÃ­ gombÃ­k saka, neuveriteÄ¾ne napnutÃ½ na obrovskom bruchu.

âPlukovnÃ­k Morris a generÃ¡l White,â povedal vojak a znovu zasvietil do plukovnÃ­kovej tvÃ¡re.

âWright, generÃ¡l Wright!â odpovedal rozhodne a namrzene chudÃ½ plukovnÃ­k. âÄo neviete ÄÃ­taÅ¥, serÅ¾ant?â

SerÅ¾ant, ktorÃ½ priezvisko generÃ¡la skomolil naschvÃ¡l, sa mierne usmial a povedal: âOdprevadia vÃ¡s. Nasledujte tamtÃ½ch muÅ¾ov,â a gestom ukÃ¡zal dvom vojakom, aby odprevadili nÃ¡vÅ¡tevnÃ­kov do vÃ¤zenia.

PlukovnÃ­k naÅ¡tartoval a pomaly sa pohol za nimi. Neurobil ani desaÅ¥ metrov, keÄ za chrbtom zaÄul: âPane, stojte!â

TÃ½m dvom vo vozidle zamrzla krv v Å¾ilÃ¡ch. Ostali nehybne stÃ¡Å¥ a po chvÃ­Ä¾ke, ktorÃ¡ sa im zdala nekoneÄnou, hlas pokraÄoval: âZabudli ste si zobraÅ¥ svoje dokumenty.â

KorpulentnÃ½ generÃ¡l sa zhlboka nadÃ½chol, aÅ¾ sa mu takmer utrhli vÅ¡etky gombÃ­ky.

âÄakujem, serÅ¾ant,â poÄakoval chudÃ½ a natiahol ruku smerom k vojakovi. âStarnem rÃ½chlejÅ¡ie, ako by som chcel.â

Znovu sa pohli a dÅ¾Ã­pom sledovali dvoch vojakov krÃ¡ÄajÃºcich pred nimi, ktorÃ­ ich odviedli rÃ½chlo k vchodu nÃ­zkej oÅ¡arpanej budovy. MladÅ¡Ã­ vojak zabÃºchal na brÃ¡nu a voÅ¡iel bez toho, Å¾e by Äakal na odpoveÄ. Po chvÃ­Ä¾ke sa v brÃ¡ne objavil Ãºplne holohlavÃ½ Äernoch s prÃ­snou tvÃ¡rou a s vÃ½loÅ¾kami serÅ¾anta. Zasalutoval a povedal: âPÃ¡n generÃ¡l, pÃ¡n plukovnÃ­k, prosÃ­m, poÄte Äalej.â

Dvaja dÃ´stojnÃ­ci odpovedali na pozdrav a snaÅ¾iac sa ignorovaÅ¥ bolesti, ktorÃ© sa zaÄali znovu ozÃ½vaÅ¥, vystÃºpili z vozidla a voÅ¡li dnu.

âSerÅ¾ant,â povedal rozhodne chudÃ½ plukovnÃ­k, âmÃ¡me tu pÃ­somnÃ½ rozkaz od plukovnÃ­ka Hudsona, ktorÃ½m nÃ¡s poveruje prevziaÅ¥ generÃ¡la Campbella,â a podal mu Å¾ltÃº obÃ¡lku.â

MohutnÃ½ serÅ¾ant ju otvoril, chvÃ­Ä¾ku bez slova ÄÃ­tal. Potom sa svojimi Äiernymi oÄami skÃºmavo pozrel do oÄÃ­ plukovnÃ­ka a povedal: âBudem to musieÅ¥ overiÅ¥.â

âNech sa pÃ¡Äi,â pokojne odpovedal dÃ´stojnÃ­k.

ObrovskÃ½ Äernoch vytiahol zo zÃ¡suvky pÃ­sacieho stola ÄalÅ¡Ã­ list a pozorne ho porovnal s tÃ½m, ktorÃ½ mal v ruke. Znovu sa zahÄ¾adel na plukovnÃ­ka a bez toho, Å¾e by prejavil nejakÃ© emÃ³cie, dodal: âPodpis sa zhoduje. NemÃ¡te niÄ proti tomu, ak mu zavolÃ¡m?â

âJe to vaÅ¡a povinnosÅ¥. Ale poponÃ¡hÄ¾ajme sa, prosÃ­m. UÅ¾ sme stratili dosÅ¥ Äasu,â odpovedal chudÃ½ plukovnÃ­k a tvÃ¡ril sa, Å¾e zaÄÃ­na strÃ¡caÅ¥ trpezlivosÅ¥.

SerÅ¾ant na to vÃ´bec nedbal, z vrecka uniformy vytiahol svoj mobil, vyÅ¥ukal ÄÃ­slo a Äakal.

Dvaja dÃ´stojnÃ­ci zadrÅ¾ali dych, aÅ¾ kÃ½m vojak po stlaÄenÃ­ tlaÄidla na mobile, lakonicky nepoznamenal: âMimo dosahu.â

âTakÅ¾e, serÅ¾ant, pohneme sa koneÄne?â, ozval sa dÃ´stojnÃ­k rozhodne prÃ­snejÅ¡Ã­m hlasom ako predtÃ½m. âNemÃ´Å¾eme tu ÄakaÅ¥ celÃº noc.â

âChoÄ po generÃ¡la,â nariadil veÄ¾kÃ½ serÅ¾ant jednÃ©mu z vojakov, ktorÃ­ priviedli dÃ´stojnÃ­kov.



Po niekoÄ¾kÃ½ch minÃºtach sa na prahu dverÃ­ za serÅ¾antom objavil Ãºplne holohlavÃ½ chlap s obrovskÃ½mi fÃºzmi a sivÃ½m oboÄÃ­m nad Å¾ivÃ½mi oÄkami. Mal na sebe uniformu s generÃ¡lskymi vÃ½loÅ¾kami, ale na pravej vÃ½loÅ¾ke chÃ½bala jedna z hviezd. Na rukÃ¡ch mal putÃ¡ a vojak za nÃ­m naÅho mieril zbraÅou.

Pri pohÄ¾ade na naÅ¡ich dvoch dÃ´stojnÃ­kov nÃ­m trhlo, no okamÅ¾ite sa zorientoval, ostal ticho a tvÃ¡ril sa Äo najsmutnejÅ¡ie.

âÄakujem, vojak,â povedal chudÃ½ plukovnÃ­k, vyÅ¥ahujÃºc z vrecka svoju Berettu M9. âTeraz si toho niÄomnÃ­ka zoberieme na starosÅ¥ my.â




KozmickÃ¡ loÄ â AkÄnÃ½ plÃ¡n


âNie je to vzruÅ¡ujÃºce vedieÅ¥, Å¾e to budeme prÃ¡ve my dvaja, kto zachrÃ¡ni Zem, lÃ¡ska moja?â opÃ½tala sa Elisa, dÃ­vala sa pritom plukovnÃ­kovi do oÄÃ­ ako pradÃºca maÄiÄka a uchytila ho za ruku.

âTo ako myslÃ­Å¡, Å¾e âLÃ¡ska mojaâ? NezdÃ¡ sa ti, Å¾e prehÃ¡ÅaÅ¡?â ozval sa Jack a zamraÄil sa pritom.â

Elisa aÅ¾ nadskoÄila a aÅ¾ keÄ sa plukovnÃ­k usmial a pohladil ju po lÃ­ci, pochopila, Å¾e si z nej uÅ¥ahoval. âHnusÃ¡k jeden! UÅ¾ nikdy viac si zo mÅa nerob Å¾arty, inÃ¡Ä uvidÃ­Å¡...,â a udrela ho do hrudnÃ­ka.

âNo tak, uÅ¾ sa nezlosti,â poÅ¡epkal jej Jack a jemne si ju privinul k sebe. âDobre, bol to hlÃºpy Å¾art, uznÃ¡vam. UÅ¾ to viac neurobÃ­m.â

To neÄakanÃ© objatie zapÃ´sobilo na doktorku upokojujÃºco. CÃ­tila, ako sa dovtedy nahromadenÃ© napÃ¤tie zaÄalo topiÅ¥ ako lanskÃ½ sneh. Po vÅ¡etkom, Äo sa stalo v poslednÃ½ch hodinÃ¡ch, to bolo prÃ¡ve to, Äo potrebovala. Odovzdala sa do jeho rÃºk, pomaly zatvorila oÄi, oprela si hlavu o jeho statnÃº hruÄ a Ãºplne sa uvoÄ¾nila.



Azakis sa medzitÃ½m vsunul do eÅ¡te stÃ¡le prÃ­liÅ¡ Ãºzkej kabÃ­ny H^COM a Äakal na odpoveÄ na svoju Å¾iadosÅ¥ o komunikÃ¡ciu, ktorÃ¡ sa mala zjaviÅ¥ na holografickom paneli pred nÃ­m.

Zo stredu obrazovky pred nÃ­m sa Å¡Ã­rili pestrofarebnÃ© vlny podobnÃ© vlnÃ¡m na jazere, keÄ doÅ hodÃ­te kameÅ. No o chvÃ­Ä¾u zaÄali vlny miznÃºÅ¥ a namiesto nich sa zjavili rysy vekom poznaÄenej tvÃ¡re jeho nadriadenÃ©ho StareÅ¡inu.

âAzakis,â oslovil ho s nÃ¡znakom Ãºsmevu starec a pomaly zdvihol na pozdrav aj kostnatÃº ruku. âÄo mÃ´Å¾e pre teba urobiÅ¥ tento starec?â

âDvom pozemÅ¡Å¥anom sme odhalili pravdu.â

âTak to bolo skutoÄne odvÃ¡Å¾ne,â poznamenal StareÅ¡ina a podoprel si bradu. âAko to zobrali?â

âNuÅ¾, povedzme, Å¾e po zaÄiatoÄnom zdesenÃ­ reagovali celkom dobre.â Azakis urobil krÃ¡tku prestÃ¡vku a potom vÃ¡Å¾ne pokraÄoval: âNavrhli sme im pouÅ¾iÅ¥ nÃ¡Å¡ toroid so superfluidom.â

âToroid?â zvolal starec na obrazovke a nÃ¡hle vyskoÄil na nohy ako mladÃ­k. âVeÄ eÅ¡te neboli urobenÃ© vÅ¡etky skÃºÅ¡ky. PamÃ¤tÃ¡Å¡ sa, Äo sa stalo poslednÃ½krÃ¡t, vÅ¡ak? S tou hraÄkou by sme mohli vytvoriÅ¥ nekontrolovanÃº gravitaÄnÃº fluktuÃ¡ciu a, okrem toho, existuje riziko, Å¾e by sa mohla vytvoriÅ¥ dokonca aj Äierna diera.â

âViem. Viem to veÄ¾mi dobre,â odpovedal skleslo Azakis. âAle, na druhej strane, nevidÃ­m alternatÃ­vu. Ak tentokrÃ¡t nepouÅ¾ijeme drastickÃ© prostriedky, prechod Kodonu by pre pozemÅ¡Å¥anov mohol maÅ¥ fatÃ¡lne dÃ´sledky.â

âAkÃ½ je tvoj plÃ¡n?â

âSkrÃ­Å¾enie obeÅ¾nÃ½ch drÃ¡h oboch planÃ©t sa odhaduje o menej ako sedem dnÃ­. Mal by si daÅ¥ pripraviÅ¥ toroid a daÅ¥ mi ho dopraviÅ¥ sem niekoÄ¾ko dnÃ­ predtÃ½m.â

âVieÅ¡, Å¾e nemÃ¡me veÄ¾a Äasu.â

âMusÃ­Å¡ mi nechaÅ¥ nejakÃº rezervu na jeho umiestnenie, konfigurÃ¡ciu a procedÃºru na jeho aktivÃ¡ciu.â

âMÃ¡m nejakÃº zlÃº predtuchu,â povedal StareÅ¡ina a preÅ¡iel si rukou po bielych vlasoch.

âPetri je so mnou. VÅ¡etko dobre dopadne.â

âSte dvaja Å¡ikovnÃ­ chlapci, nemÃ¡m o tom Å¾iadne pochybnosti, ale dÃ¡vajte veÄ¾kÃ½ pozor. HentÃ¡ vec by sa mohla premeniÅ¥ na neÄ¾ÃºtostnÃº zbraÅ.â

âSnaÅ¾ sa nÃ¡m ho dopraviÅ¥ vÄas, zvyÅ¡ok si uÅ¾ berieme na starosÅ¥ my. NeobÃ¡vaj sa.â

âDobre, budem Å¥a kontaktovaÅ¥ hneÄ, len Äo bude vÅ¡etko pripravenÃ©. VeÄ¾a Å¡Å¥astia.â

TvÃ¡r nadriadenÃ©ho zmizla z monitora, na ktorom sa znovu zobrazovali rovnakÃ© pestrofarebnÃ© vlny ako predtÃ½m.

Azakis sa pomaly zdvihol z nepohodlnÃ©ho kresielka a chvÃ­Ä¾ku len tak postÃ¡val s rukami opretÃ½mi o pult. MysÄ¾ou sa mu prehÃ¡Åalo tisÃ­c myÅ¡lienok, po chrbte mu prebehli zimomriavky a naraz mal takÃ½ neurÄitÃ½ pocit, Å¾e sa hrnÃº do poriadnej Å¡lamastiky.



âZak,â zvolal veselo jeho priateÄ¾, keÄ ho uvidel vynoriÅ¥ sa z kabÃ­ny H^COM. âÄo hovorÃ­ starÃ½?â

Azakis sa ponaÅ¥ahoval a potom pokojne povedal: âDal nÃ¡m svoje poÅ¾ehnanie. Ak pÃ´jde vÅ¡etko podÄ¾a plÃ¡nov, budeme maÅ¥ toroid, alebo, ako ho volÃ¡me teraz, Newark, presne deÅ pred skrÃ­Å¾enÃ­m drÃ¡h.â

âDÃºfajme len, Å¾e to zvlÃ¡dneme. Nebude Ä¾ahkÃ© nakonfigurovaÅ¥ hentÃº veciÄku za takÃº krÃ¡tku dobu.â

âÄoho sa obÃ¡vaÅ¡, kamarÃ¡t?â odpovedal s nÃ¡znakom Ãºsmevu Azakis âV najhorÅ¡om prÃ­pade otvorÃ­me priestorovo ÄasovÃº odchÃ½lku, ktorÃ¡ vcucne Zem, Kodon, Nibiru a vÅ¡etky ostatnÃ© satelity jednÃ½m dychom.â

Dvaja pozemÅ¡Å¥ania, ktorÃ­ stÃ¡li opodiaÄ¾, ale ktorÃ½m neuÅ¡lo ani jedno vypovedanÃ© slovo rozhovoru, ostali ako skamenelÃ­.

âÄo to hovorÃ­Å¡?â hlesla Elisa hÄ¾adiac na nich rozÅ¡Ã­renÃ½mi oÄami. âPriestorovo ÄasovÃ¡ odchÃ½lka? Vcucnutie? ChceÅ¡ tÃ½m povedaÅ¥, Å¾e ak by tento plÃ¡n nefungoval, boli by sme to my, kto by zaprÃ­Äinil zniÄenie naÅ¡ej aj vaÅ¡ej populÃ¡cie?â

âNuÅ¾, minimÃ¡lne riziko tu existuje,â poznamenal pokojne Azakis.

âMinimÃ¡lne riziko?! A to nÃ¡m hovorÃ­Å¡ len tak, s tÃ½m svojÃ­m pokojnÃ½m vÃ½razom na tvÃ¡ri? Ty musÃ­Å¡ byÅ¥ skutoÄne blÃ¡zon a my eÅ¡te vÃ¤ÄÅ¡Ã­.â

âUpokoj sa, zlatko,â zasiahol Jack, uchopil ju za plecia a pozeral sa jej rovno do oÄÃ­. âSÃº oveÄ¾a Å¡ikovnejÅ¡Ã­ a mÃºdrejÅ¡Ã­ ako my a ak sa rozhodli pre tÃºto cestu, nemÃ´Å¾eme robiÅ¥ niÄ inÃ©, iba s nimi sÃºhlasiÅ¥ a pomÃ¡haÅ¥ im zo vÅ¡etkÃ½ch sÃ­l.â

Doktorka si zhlboka vzdychla a povedala: âMusÃ­m si sadnÃºÅ¥. Tento deÅ bol veÄ¾mi nÃ¡roÄnÃ½. Ak to pÃ´jde takto aj Äalej, tak to nevydrÅ¾Ã­m.â

Jack ju chytil pod pazuchu a odviedol ju k najbliÅ¾Å¡iemu kresielku. Elisa si naÅ s povzdychom unavene sadla.

âMoÅ¾no sme prÃ­liÅ¡ znÃ­Å¾ili obsah kyslÃ­ka vo vzduchu,â poÅ¡epkal Azakis svojmu druhovi.

âSnaÅ¾il som sa, aby ovzduÅ¡ie Äo najviac vyhovovalo im aj nÃ¡m, aby sme si nemuseli nasadzovaÅ¥ tie neprÃ­jemnÃ© respirÃ¡tory.â

âViem, kamarÃ¡t, ale mÃ¡m takÃ½ pocit, Å¾e oni tÃ½m dosÅ¥ trpia.â

âDobre, upravÃ­m zmes. My sa prispÃ´sobÃ­me Ä¾ahÅ¡ie.â

PlukovnÃ­k vÅ¡ak vyzeral, Å¾e mu to vÃ´bec nevadÃ­ a bol ÄulejÅ¡Ã­ ako kedykoÄ¾vek predtÃ½m. DobrodruÅ¾stvo a riziko predstavovali jeho kaÅ¾dodennÃ½ chlieb a v podobnÃ½ch situÃ¡ciÃ¡ch sa cÃ­til ako ryba vo vode. âDobre,â riekol a presÃºval sa priamo pod trojrozmernÃ½ obraz Å¡truktÃºry Newark, ktorÃ½ eÅ¡te stÃ¡le majestÃ¡tne trÃ³nil uprostred izby. âTÃ¡to vec by nÃ¡s mohla vÅ¡etkÃ½ch zachrÃ¡niÅ¥ alebo viesÅ¥ k totÃ¡lnej zÃ¡hube.â

âVeÄ¾mi struÄnÃ¡, ale ÃºÄinnÃ¡ analÃ½za,â komentoval jeho slovÃ¡ Azakis.

âTeraz vÅ¡ak,â povedal plukovnÃ­k vÃ¡Å¾nym a hlbokÃ½m hlasom, âmyslÃ­m, Å¾e nastal Äas, aby sme o blÃ­Å¾iacej sa katastrofe upovedomili celÃº planÃ©tu.â

âA ako to chceÅ¡ urobiÅ¥?â opÃ½tala sa Elisa zo svojho kresielka. âZdvihneme telefÃ³n, zavolÃ¡me americkÃ©ho prezidenta a povieme mu: âDobrÃ½ deÅ, pÃ¡n prezident, viete, stretli sme dvoch mimozemÅ¡Å¥anov a tÃ­ nÃ¡m povedali, Å¾e o niekoÄ¾ko dnÃ­ priletÃ­ jedna planÃ©ta, ktorÃ¡ nÃ¡s Ãºplne zmetie zo sveta?â

âNuÅ¾, pokiaÄ¾ by sme to urobili takto, zistili by si odkiaÄ¾ volÃ¡me, priÅ¡li by si po nÃ¡s a dali by nÃ¡s zavrieÅ¥ do blÃ¡zinca. MinimÃ¡lne do blÃ¡zinca,â odvetil Jack s Ãºsmevom.

âNemÃ¡te nejakÃ½ globÃ¡lny komunikaÄnÃ½ systÃ©m, podobnÃ½ naÅ¡ej Sieti?â opÃ½tal sa zvedavÃ½ Petri plukovnÃ­ka.

âSieÅ¥? Äo tÃ½m myslÃ­Å¡?â

âJe to systÃ©m vÅ¡eobecnÃ©ho vzÃ¡jomnÃ©ho prepojenia, ktorÃ½ dokÃ¡Å¾e uloÅ¾iÅ¥ do pamÃ¤ti a distribuovaÅ¥ Poznanie na planetÃ¡rnej Ãºrovni. MÃ¡me k nej prÃ­stup Ãºplne vÅ¡etci, samozrejme, kaÅ¾dÃ½ mÃ¡ urÄenÃº vlastnÃº ÃºroveÅ prÃ­stupu, a pripÃ¡jame sa k nej prostrednÃ­ctvom neurÃ¡lneho systÃ©mu N^COM, ktorÃ½ nÃ¡m uÅ¾ pri narodenÃ­ transplantujÃº priamo do mozgu.â

âÃÅ¾asnÃ©,â zvolala ohromenÃ¡ Elisa a pokraÄovala: âV skutoÄnosti, aj my mÃ¡me podobnÃ½ systÃ©m. VolÃ¡me ho internet, ale, samozrejme, nie sme na vaÅ¡ej Ãºrovni.â

âA nedal by sa ten vÃ¡Å¡ âinternetâ pouÅ¾iÅ¥ na odoslanie sprÃ¡vy do vÅ¡etkÃ½ch miest planÃ©ty?â opÃ½tal sa zvedavo Petri.

âNo, nie je to takÃ© jednoduchÃ©,â odvetila Elisa. âMohli by sme zadaÅ¥ informÃ¡cie do systÃ©mu, poslaÅ¥ sprÃ¡vy skupinÃ¡m osÃ´b, moÅ¾no aj nejakÃ© video, a snaÅ¾iÅ¥ sa rozoslaÅ¥ ich Äo najskÃ´r, ale nemyslÃ­m, Å¾e by tomu niekto veril a urÄite by sa informÃ¡cia nedostala ku vÅ¡etkÃ½m.â NiekoÄ¾ko sekÃºnd rozmÃ½Å¡Ä¾ala a potom dodala: âMyslÃ­m, Å¾e jedinÃ½m vhodnÃ½m prostriedkom je starÃ¡ dobrÃ¡ televÃ­zia.â

âTelevÃ­zia?â opÃ½tal sa Azakis. Potom, obrÃ¡tiac sa k Petrimu, povedal: âNebude to nÃ¡hodou ten systÃ©m, Äo sme pouÅ¾ili na zÃ­skanie snÃ­mok a filmov pri ceste sem?â

âMyslÃ­m, Å¾e je to prÃ¡ve to, Zakâ a s tÃ½mito slovami sa pustil do manipulovania s ovlÃ¡daÄmi na centrÃ¡lnom pulte. Po niekoÄ¾kÃ½ch sekundÃ¡ch sa na obrovskej obrazovke zjavili niektorÃ© predtÃ½m zaznamenanÃ© sekvencie. âHovorÃ­te o tomto?â

RÃ½chlo za sebou sa zjavovali rÃ´zne filmy: reklamy, televÃ­zne noviny, futbalovÃ© zÃ¡pasy, dokonca aj jeden starÃ½ film s Humphreym Bogartom.

âTo je predsa Casablanca,â zvolala oÄarenÃ¡ Elisa. âKde ste to vÅ¡etko naÅ¡li?â

âVaÅ¡e vysielanie sa Å¡Ã­ri aj do vesmÃ­ru,â odpovedal pokojne Petri. âMuseli sme troÅ¡ku upraviÅ¥ nÃ¡Å¡ systÃ©m prijÃ­maÄov, ale nakoniec sme tie signÃ¡ly zachytili.â

âA vÄaka nim,â dodal Azakis, âsme sa dokÃ¡zali nauÄiÅ¥ vÃ¡Å¡ jazyk.â

âA dokonca aj ten straÅ¡ne komplikovanÃ½,â poznamenal smutne Petri. âSkoro som sa zblÃ¡znil z tÃ½ch obrÃ¡zkov.â

âV kaÅ¾dom prÃ­pade,â preruÅ¡il ich plukovnÃ­k, âje to prÃ¡ve to, o Äom sme hovorili, ale ani o tomto nie som presvedÄenÃ½, Å¾e by to bolo to najlepÅ¡ie rieÅ¡enie.â

âPrepÃ¡Ä, Jackâ zasiahla Elisa, nemyslÃ­Å¡, Å¾e je naÄase upozorniÅ¥, predovÅ¡etkÃ½m, tvojich nadriadenÃ½ch v ELSAD? Nakoniec, ak som nepochopila nesprÃ¡vne, na Äele tejto organizÃ¡cie je predsa prÃ¡ve prezident SpojenÃ½ch Å¡tÃ¡tov, nie?â

âA ty odkiaÄ¾ vieÅ¡ takÃ©to veci?â namietol prekvapenÃ½ plukovnÃ­k.

âAk ja mÃ¡m svoje zdroje,â povedala Elisa naoko dÃ´leÅ¾ito, a zasmiala sa. PrameÅ vlasov jej padal na pravÃ© lÃ­ce.

âAj u vÃ¡s sÃº Å¾eny takÃ©to?â opÃ½tal sa Jack dvoch mimozemÅ¡Å¥anov, ktorÃ­ scÃ©nu sledovali s prekvapenÃ½m vÃ½razom na tvÃ¡ri.

âÅ½eny sÃº rovnakÃ© v celom vesmÃ­re, kamarÃ¡t,â odpovedal s Ãºsmevom Azakis.

âNuÅ¾,â pokraÄoval plukovnÃ­k po krÃ¡tkom odboÄenÃ­, âmyslÃ­m, Å¾e mÃ¡Å¡ pravdu. TakÃºto zÃ¡vaÅ¾nÃº a znepokojujÃºcu novinu by mala oznÃ¡miÅ¥ seriÃ³zna a dÃ´veryhodnÃ¡ inÅ¡titÃºcia. TroÅ¡ku sa obÃ¡vam externÃ½ch infiltrÃ¡ciÃ­, do ktorÃ½ch bol zapletenÃ½ aj generÃ¡l Campbell a tÃ­ dvaja, ktorÃ­ nÃ¡s napadli. V skutoÄnosti bol mojÃ­m priamym nadriadenÃ½m prÃ¡ve generÃ¡l, ale vyzerÃ¡ to tak, Å¾e bol iba Ãºplne skorumpovanÃ½m zradcom.â

âTakÅ¾e to vyzerÃ¡ tak, Å¾e nakoniec budeme musieÅ¥ zavolaÅ¥, ako sme hovorili na zaÄiatku, vÅ¡ak?â ozvala sa doktorka.

âMoÅ¾no sa to zdÃ¡ absurdnÃ©, ale zrejme je to jedinÃ© rieÅ¡enie.â




New York â Ostrov Manhattan


V luxusnej kancelÃ¡rii na tridsiatom deviatom poschodÃ­ impozantnÃ©ho mrakodrapu postavenÃ©ho medzi 5th Avenue

a 59th Street na Manhattane v New Yorku, stÃ¡l pred jednÃ½m z piatich veÄ¾kÃ½ch okien, ktorÃ© ho oddeÄ¾ovalo od vonkajÅ¡ieho prostredia, nie veÄ¾mi vysokÃ½, elegantnÃ½ a starostlivo upravenÃ½ pÃ¡n. Mal obleÄenÃ½ tmavosivÃ½ oblek, urÄite taliansky, a vÃ½raznÃº ÄervenÃº kravatu. Vlasy mal starostlivo uÄesanÃ© dozadu. Jeho Äierne a hlbokÃ© oÄi si premeriavali priestor za sklom v smere Central Parku, ktorÃ½ zaÄÃ­nal prakticky pod jeho nohami a rozprestieral sa na ploche v dÄºÅ¾ke Å¡tyroch kilometrov a v Å¡Ã­rke pribliÅ¾ne osemsto metrov, a predstavoval vzÃ¡cnu zelenÃº plochu, zdroj kyslÃ­ka a zÃ¡bavy pre takmer dva miliÃ³ny obyvateÄ¾ov ostrova.



âMÃ´Å¾em, pÃ¡n senÃ¡tor?â opÃ½tal sa pleÅ¡atÃ½ chlapÃ­k s nevÃ½raznou tvÃ¡rou, kÃ½m klopal na vstupnÃ© dvere z tmavÃ©ho lakovanÃ©ho dreva. VedÄ¾a dverÃ­ bola vyleÅ¡tenÃ¡ platniÄka, na ktorej bolo Äiernymi pÃ­smenami napÃ­sanÃ©: âSenÃ¡tor Jonathan Prestonâ.

âÄo je?â odpovedal chlap pri okne a ani sa neobzrel.

âMÃ¡m pre vÃ¡s Å¡ifrovanÃº videokomunikÃ¡ciu.â

âDobre, prevezmem si to tu. Zatvorte dvere, keÄ budete odchÃ¡dzaÅ¥.â



MuÅ¾ sa pomaly pohol k elegantnÃ©mu pÃ­saciemu stolu a sadol si do Äierneho mÃ¤kkÃ©ho koÅ¾enÃ©ho kresla. AutomatickÃ½m gestom si upravil uzol kravaty, vsunul si slÃºchadlo do pravÃ©ho ucha a stlaÄil malÃ© sivÃ© tlaÄidlo, ktorÃ© bolo pod stolnou doskou. Zo stropu sa s tichÃ½m syÄanÃ­m zaÄal spÃºÅ¡Å¥aÅ¥ veÄ¾kÃ½ polopriehÄ¾adnÃ½ monitor, aÅ¾ kÃ½m nedosadol na pÃ­sacÃ­ stÃ´l. MuÅ¾ sa dotkol obrazovky a priamo pred nÃ­m sa objavil generÃ¡l Campbell.

âPÃ¡n generÃ¡l, som rÃ¡d, Å¾e uÅ¾ nie ste vo vÃ¤zenÃ­.â

PÃ¡n senÃ¡tor, ako sa mÃ¡te? Chcel som vÃ¡m predovÅ¡etkÃ½m poÄakovaÅ¥ za rÃ½chlu a funkÄnÃº operÃ¡ciu.â

âMyslÃ­m, Å¾e celÃº zÃ¡sluhu na tom majÃº osoby za vaÅ¡Ã­m chrbtom.â

GenerÃ¡l sa inÅ¡tinktÃ­vne obrÃ¡til a uvidel dvojicu, ktorÃ¡ sa snaÅ¾ila stÃ¡Å¥ tak, aby boli obaja v zÃ¡bere webcam, ako zvyÄajne robÃ­ publikum za novinÃ¡rom pri priamych prenosoch. Mierne pokrÄil plecami a pokraÄoval: âNie sÃº to Å¡elmovskÃ© lÃ­Å¡ky, ale pri niektorÃ½ch prÃ¡cach sÃº veÄ¾mi vÃ½konnÃ­.â

âDobre, teraz mi ale vÅ¡etko porozprÃ¡vajte. VaÅ¡u sprÃ¡vu som mal dostaÅ¥ uÅ¾ pred viac ako dvanÃ¡stimi hodinami.â

âPovedzme, Å¾e v poslednom Äase som mal dosÅ¥ plnÃ½ program,â odpovedal ironicky generÃ¡l. âV kaÅ¾dom prÃ­pade mÃ´Å¾em potvrdiÅ¥, Å¾e intuÃ­cia doktorky Hunterovej bola Ãºplne presnÃ¡ a Å¾e vÄaka jej objavu som sa mohol osobne zÃºÄastniÅ¥ jednej Ãºplne neuveriteÄ¾nej udalosti.â

GenerÃ¡l urobil krÃ¡tku prestÃ¡vku, aby eÅ¡te viac vzbudil pozornosÅ¥ a dodal: âPÃ¡n senÃ¡tor, neviem, ako sa to mohlo staÅ¥, ale objav naÅ¡ej doktorky, ktorÃ¡ naÅ¡la slÃ¡vnu âschrÃ¡nku so vzÃ¡cnym obsahomâ, musel nejakÃ½m spÃ´sobom aktivovaÅ¥ systÃ©m, ktorÃ½ na naÅ¡u planÃ©tu privolal ...â Zastavil sa a, vedomÃ½ si toho, Å¾e veta, ktorÃº vyslovÃ­, bude iba Å¥aÅ¾ko pochopenÃ¡, nadÃ½chol sa a bez vÃ¡hania slÃ¡vnostne povedal, âkozmickÃº loÄ mimozemÅ¡Å¥anov.â

DÃ´stojnÃ­k sa snaÅ¾il dÃ­vaÅ¥ sa dopredu smerom na monitor, aby zachytil nejakÃ½ nÃ¡znak ÃºÅ¾asu na senÃ¡torovej tvÃ¡ri, ale ten ani okom nemihol. Iba si oprel lakeÅ¥ o svoj tmavÃ½ pÃ­sacÃ­ stÃ´l a podoprel si bradu. Ostal tak niekoÄ¾ko sekÃºnd nepohnute a potom jednoducho povedal: âTak sa vrÃ¡tili.â

GenerÃ¡l naÅho ostal bez slova civieÅ¥.

Preston uÅ¾ vedel o mimozemÅ¡Å¥anoch... Ako je to moÅ¾nÃ©?

SenÃ¡tor pomaliÄky vstal z pohodlnÃ©ho kresla a, prekrÃ­Å¾iac si ruky za chrbtom, zaÄal sa prechÃ¡dzaÅ¥ okolo stola. GenerÃ¡l ani dvaja podriadenÃ­ za jeho chrbtom sa neodvÃ¡Å¾ili povedaÅ¥ ani slovo. Iba si vymenili nesmelÃ© pohÄ¾ady a trpezlivo Äakali.

Preston sa neÄakane vrÃ¡til k pÃ­saciemu stolu, oprel sa oÅ oboma rukami a, pozerajÃºc rovno do generÃ¡lovÃ½ch oÄÃ­, povedal: âMali ste so sebou drÃ³n. DokÃ¡zali ste nafilmovaÅ¥ tÃº loÄ?â

GenerÃ¡l sa obrÃ¡til a zÃºfalo oÄakÃ¡val pozitÃ­vnu odpoveÄ od tÃ½ch dvoch, Äo mu stÃ¡li za chrbtom. ChudÃ½ s Ãºsmevom prikÃ½vol, prevzal slovo a s hrdo nafÃºknutou hruÄou spokojne potvrdil: âSamozrejme, pÃ¡n generÃ¡l, mÃ¡me niekoÄ¾ko filmov. HneÄ vÃ¡m ich poÅ¡lem.â

Bez veÄ¾kÃ½ch okolkov odsunul generÃ¡la a po stlaÄenÃ­ niekoÄ¾kÃ½ch klÃ¡vesov pred sebou v okne na monitore senÃ¡tora sa zaÄali premietaÅ¥ zÃ¡bery nafilmovanÃ© z tÃ¡bora doktorky Hunterovej.

Preston sa oprel oboma lakÅ¥ami o pÃ­sacÃ­ stÃ´l, oprel si bradu o dlaÅ a priblÃ­Å¾il sa k monitoru, aby mu neuÅ¡la ani jedna zo snÃ­mok, ktorÃ© mu beÅ¾ali pred oÄami. Najprv noÄnÃ© obrÃ¡zky kamennej schrÃ¡nky nÃ¡jdenej v zemi, potom zÃ¡bery zÃ¡hadnej Äiernej gule v schrÃ¡nke a jej prenos do laboratÃ³ria. Nakoniec sa scenÃ¡r zmenil. Bol jasnÃ½ deÅ. Zdanlivo opretÃ¡ o Å¡tyri lÃºÄe Äervenkastej farby prichÃ¡dzajÃºce z rohov imaginÃ¡rneho Å¡tvorca narysovanÃ©ho na zemi vystupovala okrÃºhla striebristÃ¡ Å¡truktÃºra. CelÃ¡ zostava vytvÃ¡rala akÃºsi pyramÃ­du podobajÃºcu sa na Ziqqurat di Ur, ktorÃ½ sa majestÃ¡tne tÃ½Äil v diaÄ¾ke.

SenÃ¡tor nemohol odtrhnÃºÅ¥ oÄi od obrazovky. KeÄ uvidel dve postavy Ä¾udskÃ©ho vzhÄ¾adu, ale rozhodne oveÄ¾a vyÅ¡Å¡ie neÅ¾ priemer, ako sa vynorili z otvoru Å¡truktÃºry a s rozkroÄenÃ½mi nohami sa postavili na zostupnÃº rampu, zmohol sa iba na tlmenÃ½ vÃ½krik, pretoÅ¾e mal Ãºplne stiahnutÃ© hrdlo.

To, o Äom snÃ­val po celÃ½ svoj Å¾ivot, sa stÃ¡valo skutoÄnosÅ¥ou. VÅ¡etky jeho Å¡tÃºdie, vÃ½skum a, predovÅ¡etkÃ½m, znaÄnÃ½ kapitÃ¡l investovanÃ½ do tohto projektu, koneÄne zaÄÃ­nali prinÃ¡Å¡aÅ¥ prvÃ© vÃ½sledky. Postavy, ktorÃ© videl na obrazovke, boli skutoÄne dvaja mimozemÅ¡Å¥ania, ktorÃ­ na svojej super modernej vesmÃ­rnej lodi preÅ¡li celÃ½ medziplanetÃ¡rny priestor, aby sa znovu vrÃ¡tili na Zem. Teraz by chcel povedaÅ¥ rovno do tvÃ¡re tÃ½ch, ktorÃ­ ho vÅ¾dy kritizovali, Å¾e jeho vÃ½poÄty boli Ãºplne presnÃ©. ZÃ¡hadnÃ¡ dvanÃ¡sta planÃ©ta slneÄnÃ©ho systÃ©mu skutoÄne existuje. Jej obeÅ¾nÃ¡ drÃ¡ha sa po 3 600 rokoch mala znovu skrÃ­Å¾iÅ¥ s obeÅ¾nou drÃ¡hou Zeme a pred nÃ­m stÃ¡li jej dvaja obyvatelia, ktorÃ­ vyuÅ¾ili, Å¾e ich vlastnÃ¡ planÃ©ta âzaviezlaâ aÅ¾ do naÅ¡ej blÃ­zkosti. Znovu nÃ¡s navÅ¡tÃ­vili, aby, ako aj predtÃ½m, ovplyvnili naÅ¡u kultÃºru a naÅ¡e Å¾ivoty. Ktovie koÄ¾kokrÃ¡t to uÅ¾ poÄas tisÃ­croÄÃ­ urobili, ale dÃ´leÅ¾itÃ© bolo, Å¾e teraz sa histÃ³ria opakovala. TentokrÃ¡t tu je vÅ¡ak aj on a urÄite si nenechÃ¡ ujsÅ¥ tÃºto prÃ­leÅ¾itosÅ¥.

âVÃ½bornÃ¡ prÃ¡ca,â povedal jednoducho senÃ¡tor obrÃ¡tiac sa k trom osobÃ¡m, ktorÃ© naÅho pozorne hÄ¾adeli z obrazovky. Potom, keÄ urobil jednu otoÄku na stoliÄke, dodal: âSkutoÄnosÅ¥, generÃ¡l, Å¾e ste sa nechali odhaliÅ¥, naÅ¡u vec trochu komplikuje. UÅ¾ nebudeme mÃ´cÅ¥ vyuÅ¾Ã­vaÅ¥ moÅ¾nosÅ¥ maÅ¥ ctenÃ© a vÃ¡Å¾enÃ© âuchoâ v rÃ¡mci ELSAD, ale toto nÃ¡s teraz uÅ¾ vlastne ani veÄ¾mi nezaujÃ­ma.â

âÄo chcete povedaÅ¥, senÃ¡tor?â

âTeraz uÅ¾ naÅ¡Ã­m cieÄ¾om nie je odhaliÅ¥ hypotÃ©zy doktorky Hunterovej, bez ohÄ¾adu na to, Äi sÃº presnÃ© alebo nie, ani privlastniÅ¥ si âvzÃ¡cny obsahâ schrÃ¡nky.â

âAj preto, Å¾e vÃ´bec nie je takÃ½ vzÃ¡cny,â zaÅ¡omral tlsÅ¥och.

âMÃ´Å¾eme prejsÅ¥ priamo k druhej fÃ¡ze,â povedal senÃ¡tor tvÃ¡riac sa, Å¾e niÄ nepoÄul. âMÃ¡me pred sebou neuveriteÄ¾ne pokrokovÃº technolÃ³giu, ktorÃ¡ sa nÃ¡m ponÃºka priamo na striebornom tanieri. StaÄÃ­ nÃ¡m, aby sme si ju jednoducho zobrali skÃ´r, ako to urobÃ­ niekto inÃ½.â

âDovoÄ¾te, pÃ¡n senÃ¡tor,â odvÃ¡Å¾il sa nesmelo namietnuÅ¥ generÃ¡l, âmoji dvaja pomocnÃ­ci si uÅ¾ vyskÃºÅ¡ali, Å¾e naÅ¡i dvaja sympatickÃ­ mimozemÅ¡Å¥ania nevyzerajÃº, Å¾e by sa im chcelo s nami spolupracovaÅ¥.â

âPovedzme rovno, Å¾e nÃ¡s nabili,â dodal tlsÅ¥och a pomasÃ­roval si koleno.

âViem si predstaviÅ¥, ako ste sa k nim priblÃ­Å¾ili,â odpovedal senÃ¡tor s miernym Ãºsmevom. âNikdy ste si nepoloÅ¾ili otÃ¡zku, preÄo udrÅ¾iavali takÃ© milÃ© a lÃ¡skavÃ© vzÅ¥ahy s doktorkou a s plukovnÃ­kom Hudsonom?â

âAby som pravdu povedal, zdalo sa nÃ¡m to dosÅ¥ ÄudnÃ©,â odpovedal generÃ¡l, âsprÃ¡vali sa tak, ako keby sa poznali uÅ¾ veÄ¾mi dlho.â

âJa si naopak myslÃ­m, Å¾e boli jednoducho srdeÄnejÅ¡Ã­ a priateÄ¾skejÅ¡Ã­ ako vy.â

âNuÅ¾, fakt sme neboli veÄ¾mi lÃ¡skavÃ­.â

âTo, Äo sa stalo, uÅ¾ nezmenÃ­me,â zhrnul senÃ¡tor. âTeraz sa musÃ­me skoncentrovaÅ¥ na ÄalÅ¡iu Ãºlohu. Vy dvaja nÃ¡jdite plukovnÃ­ka a jeho kamarÃ¡tku. Nesmiete ich stratiÅ¥ z oÄÃ­ ani na okamih. MÃ¡te k dispozÃ­cii dosÅ¥ prostriedkov aj fondov. ÄalÅ¡ie chyby vÃ¡m uÅ¾ neodpustÃ­m.â

âKto mu teraz povie, Å¾e tÃ­ dvaja iÅ¡li na vÃ½let okolo zemegule?â Å¡epkal tlsÅ¥och do ucha tomu chudÃ©mu, no vzÃ¡pÃ¤tÃ­ zastonal od bolesti spÃ´sobenej kopancom, ktorÃ½ mu uÅ¡tedril jeho druh.

âVy, plukovnÃ­k, ma prÃ­dete zobraÅ¥ na letisko.â

âPrÃ­dete sem osobne?â zvolal prekvapenÃ½ vojak.

âNenechÃ¡m si ujsÅ¥ tÃºto udalosÅ¥ za niÄ na svete. Ak je to ich pristÃ¡vacia zÃ¡kladÅa, budÃº sa tam musieÅ¥ vrÃ¡tiÅ¥, ale tentokrÃ¡t im pripravÃ­me peknÃ½ uvÃ­tacÃ­ vÃ½bor. S pokynmi vÃ¡s oboznÃ¡mim po ceste. VÅ¡etkÃ½m prajem veÄ¾a Ãºspechov v prÃ¡ci,â a s tÃ½m ukonÄil rozhovor.

SenÃ¡tor ostal eÅ¡te chvÃ­Ä¾u pozorovaÅ¥ monitor pred sebou, ktorÃ½ po ukonÄenÃ­ prenosu eÅ¡te zobrazoval sÃ©riu nÃ¡dhernÃ½ch snÃ­mok z pÃºÅ¡te v Arizone zobrazujÃºce sa postupne v rÃ¡mci prezentÃ¡cie. Potom, ako keby ho niekto nÃ¡hle prebudil, vstal, stlaÄil tlaÄidlo internÃ©ho telefÃ³nu na stole a prÃ­sne povedal: âDajte pripraviÅ¥ moje lietadlo a zavolajte mÃ´jho Å¡ofÃ©ra. Chcem odletieÅ¥ maximÃ¡lne tak o hodinu.â




KozmickÃ¡ loÄ Theos â Dar


âMusÃ­me sa vrÃ¡tiÅ¥ dolu,â povedal plukovnÃ­k dvom mimozemÅ¡Å¥anom. âMusÃ­m vybaviÅ¥ niekoÄ¾ko telefonÃ¡tov a neverÃ­m, Å¾e sa to dÃ¡ urobiÅ¥ odtiaÄ¾to.â

âNebol by som si takÃ½ istÃ½,â odpovedal s Ãºsmevom Azakis. âPozri, keÄ sa do toho dÃ¡ nÃ¡Å¡ Petri, dokÃ¡Å¾e veci, ktorÃ© si nevieÅ¡ ani predstaviÅ¥,â a Å¥apol kamarÃ¡ta po pleci.

âKÄ¾ud, kÄ¾ud,â odpovedal Petri a zamÃ¡val rukami vo vzduchu. âV prvom rade, Äo je to ten âtelefonÃ¡tâ, mÃ´Å¾eÅ¡ mi vysvetliÅ¥?â

Jack sa trochu zaÄudoval nad otÃ¡zkou, ktorÃ¡ sa mu zdala dosÅ¥ hlÃºpa, obrÃ¡til sa smerom k Elise, ktorÃ¡ najprv pokrÄila plecami, Å¾e nevie, Äo to mÃ¡ znamenaÅ¥, no ihneÄ potom ukÃ¡zala na vrecko plukovnÃ­ka a povedala: âTak mu ukÃ¡Å¾ svoj mobil, nie?â

Jack rÃ½chlym gestom vybral z vrecka svoj smartfÃ³n. Bol to model touch-screen, no nie z tÃ½ch najnovÅ¡Ã­ch. Nikdy sa nesnaÅ¾il sledovaÅ¥ mÃ³du a maÅ¥ poslednÃ½ vÃ½krik mÃ³dy. UprednostÅoval prÃ­stroj, ktorÃ½ dobre poznal, a nestrÃ¡cal vÅ¾dy Äas s oboznamovanÃ­m sa s novÃ½mi funkciami.

âNie som technik,â povedal Jack ukazujÃºc mobil mimozemÅ¡Å¥anovi, âale tÃ¡to vec nÃ¡m umoÅ¾Åuje rozprÃ¡vaÅ¥ sa s inou osobou, ktorÃ¡ mÃ¡ svoj podobnÃ½ prÃ­stroj, no a robÃ­ sa to jednoduchou voÄ¾bou ÄÃ­sla na klÃ¡vesnici.â

Petri zobral telefÃ³n a pozorne si ho prezeral. âMusÃ­ to byÅ¥ prenos od jednej jednotky k druhej, podobne ako to robia aj naÅ¡e prenosnÃ© vysielaÄe.â

âS jedinÃ½m rozdielom,â dodala Elisa, âÅ¾e pri kaÅ¾dom pouÅ¾itÃ­ to z nÃ¡s Å¥ahÃ¡ kopec peÅazÃ­.â

Mysliac si, Å¾e vzhÄ¾adom na obmedzenÃº schopnosÅ¥ pouÅ¾Ã­vania jazyka, nedokÃ¡Å¾e rozlÃ­Å¡iÅ¥ vÅ¡etky poznÃ¡mky a prirovnania, Petri sa rozhodol ignorovaÅ¥ poslednÃ© slovÃ¡ o âÅ¥ahanÃ­ peÅazÃ­â a sÃºstredil sa na predmet, ktorÃ½ mal v ruke. âBudem potrebovaÅ¥ trochu Äasu, aby som pochopil, ako funguje.â

âPokojne, neponÃ¡hÄ¾aj sa,â komentovala to ironicky nespokojnÃ¡ Elisa, âniÄ sa nedeje, iba nÃ¡m na hlavu padÃ¡ planÃ©ta.â

Petri na Åu znovu prekvapene pozrel, ale keÄÅ¾e ani teraz nepochopil Ãºplne, Äo tÃ½m chcela povedaÅ¥, rozhodol sa nereagovaÅ¥. PokrÄil plecami a vliezol do najbliÅ¾Å¡ieho modulu na internÃ½ presun, ktorÃ½ po pÃ¡r sekundÃ¡ch zmizol.



âTakÅ¾e, za predpokladu, Å¾e bude moÅ¾nÃ© pouÅ¾iÅ¥ mobil aj odtiaÄ¾, ako chceÅ¡ pokraÄovaÅ¥?â opÃ½tala sa Elisa a eÅ¡te stÃ¡le sa preberala zo slabosti, ktorÃ¡ ju postihla v dÃ´sledku nedostatku kyslÃ­ka a emÃ³ciÃ­, ktorÃ© preÅ¾ila v poslednÃ½ch hodinÃ¡ch.

âNajprv mi napadlo kontaktovaÅ¥ senÃ¡tora Prestona, priameho nadriadenÃ©ho generÃ¡la Campbella. Potom, keÄÅ¾e mi na tejto osobe vÅ¾dy nieÄo vadilo, rozhodol som sa pre inÃº cestu, ako sa dostaÅ¥ k prezidentovi.â

âMyslÃ­Å¡, Å¾e do toho mÃ´Å¾e byÅ¥ zapletenÃ½ aj on?â

âTÃ­ dvaja mi nikdy nepovedali ÃºplnÃº pravdu. PovrÃ¡va sa, Å¾e Preston je zamieÅ¡anÃ½ dokonca so obchodu s vÃ½robcami zbranÃ­, a tie osoby nie sÃº celkom ÄistÃ©. NeverÃ­m mu.â

âTakÅ¾e?â

âTakÅ¾e sa obrÃ¡tim rovno na admirÃ¡la Benjamina Wilsona. NiekoÄ¾ko rokov bol prezidentovou pravou rukou a bol aj dobrÃ½m priateÄ¾om mÃ´jho otca.â

âBol?â

âBohuÅ¾iaÄ¾, mÃ´j otec pred dvoma rokmi umrel.â

âTo mi je Ä¾Ãºto...,â zaÅ¡epkala Elisa a pohladkala mu Ä¾avÃ© rameno.

âKeÄ som bol malÃ½, sedÃ¡val som Wilsonovi na kolenÃ¡ch. Je to jedna z osÃ´b, ktorÃ½m bezvÃ½hradne verÃ­m.â

âNeviem, Äo povedaÅ¥. Aj keÄ s nÃ­m mÃ¡Å¡ vynikajÃºce vzÅ¥ahy, neverÃ­m, Å¾e bude jednoduchÃ© povedaÅ¥ mu takÃ©to novinky po telefÃ³ne.â

âMÃ´Å¾em mu poslaÅ¥ nejakÃ© fotky jeho mesta s vÃ½hÄ¾adom odtiaÄ¾ zhora.â

âS naÅ¡imi senzormi s krÃ¡tkym dosahom,â poznamenal Azakis, ktorÃ½ stÃ¡l aÅ¾ doteraz opodiaÄ¾, âmu mÃ´Å¾eme v reÃ¡lnom Äase povedaÅ¥, akÃ½ je jeho pulz.â

âNeÅ¾artuj, prosÃ­m Å¥a,â zvolala Elisa a ohnala sa rukou.

âNeverÃ­Å¡ mi? Tak pozeraj.â

Azakis, prostrednÃ­ctvom O^COM, zobrazil na obrovskej obrazovke vÃ½hÄ¾ad zhora na doktorkin zÃ¡kladnÃ½ tÃ¡bor. O niekoÄ¾ko sekÃºnd sa obraz zvÃ¤ÄÅ¡il tak, Å¾e na obraze ostal iba stan s laboratÃ³riom.

âTo, Äo vidÃ­te...â

âTo je mÃ´j stan,â zvolala Elisa, eÅ¡te kÃ½m Azakis stihol dokonÄiÅ¥ vetu.

âPresne. A teraz pozerajte.â

Naraz sa zdalo, Å¾e strecha stanu zmizla a pred nimi sa objavili vÅ¡etky predmety, ktorÃ© boli v stane.

âMÃ´j stÃ´l, moje knihy... neuveriteÄ¾nÃ©.â

âKeby bol niekto vnÃºtri, mohol by som vÃ¡m ukÃ¡zaÅ¥ teplo generovanÃ© jeho krvnÃ½m obehom, takÅ¾e by som mohol vypoÄÃ­taÅ¥ jeho pulz.â

SpokojnÃ½ so svojou ukÃ¡Å¾kou sa mimozemÅ¡Å¥an zaÄal hrdo prechÃ¡dzaÅ¥ po miestnosti.

PlukovnÃ­k, ktorÃ½ sa eÅ¡te stÃ¡le Ãºplne neprebral z prekvapenia, naraz zvolal: âAko to... âkeby tam niekto bolâ? Tam by predsa mal niekto byÅ¥. Kde, doÄerta, skonÄili dvaja vÃ¤zni?â

Elisa sa priblÃ­Å¾ila k obrazovke, aby sa pozrela lepÅ¡ie. âMoÅ¾no ich premiestnili. MÃ´Å¾ete sa pozrieÅ¥ aj na zvyÅ¡ok tÃ¡bora?â

âÅ½iadny problÃ©m.â

O niekoÄ¾ko sekÃºnd zaÄal Azakis s panoramatickÃ½m prehliadanÃ­m celÃ©ho tÃ¡bora. Senzory skÃºmali celÃº plochu tÃ¡bora, ale po tÃ½ch dvoch nikde ani stopy.

âMuseli ujsÅ¥,â skonÅ¡tatoval lakonicky plukovnÃ­k. âTo znamenÃ¡, Å¾e si ich Äoskoro znova nÃ¡jdeme na krku. NaÅ¡Å¥astie, aspoÅ generÃ¡la odviezli moji muÅ¾i. TÃ­to traja by boli schopnÃ­ eÅ¡te vÅ¡eliÄo vyparatiÅ¥.â

âNie je to dÃ´leÅ¾itÃ©,â povedala Elisa. âTeraz musÃ­me vyrieÅ¡iÅ¥ dÃ´leÅ¾itejÅ¡ie veci.â

EÅ¡te ani neukonÄil vetu, keÄ sa otvorili dvere modulu na internÃ½ prenos. LadnÃ½m krokom z nich vystÃºpila prÃ­Å¥aÅ¾livÃ¡ dievÄina. V ruke drÅ¾ala Ãºplne transparentnÃº tÃ¡cku, na ktorej boli poukladanÃ© farebnÃ© nÃ¡doby.

âPÃ¡ni,â oznÃ¡mil slÃ¡vnostne Azakis a zoÅ¡iroka sa usmial. âPredstavujem vÃ¡m najoÄarujÃºcejÅ¡ieho dÃ´stojnÃ­ka celej galaxie.â

Jack, ktorÃ©mu od prekvapenia spadla sÃ¡nka, dokÃ¡zal iba zakoktaÅ¥ âdobrÃ½ deÅâ, no hneÄ nato dostal dobre zasadenÃº ranu lakÅ¥om medzi desiate a jedenÃ¡ste pravÃ© rebro.

âVitajte na palube,â povedala dievÄina angliÄtinou s ÄudnÃ½m prÃ­zvukom, âmyslÃ­m, Å¾e ste vyhladli. Priniesla som vÃ¡m nieÄo na jedenie.â

âÄakujem, ste veÄ¾mi lÃ¡skavÃ¡,â odpovedala Elisa a pohÄ¾adom prepaÄ¾ovala svojho chlapa.

DievÄina uÅ¾ nepovedala ani slovo. PoloÅ¾ila tÃ¡cku na konzolu po ich Ä¾avej strane, usmiala sa a po niekoÄ¾kÃ½ch sekundÃ¡ch znovu zmizla v tom istom module, ktorÃ½m priÅ¡la.



âPeknÃ¡, vÅ¡ak?â poznamenal Azakis pozerajÃºc na plukovnÃ­ka.

âPeknÃ¡? Kto? O Äom hovorÃ­Å¡?â poponÃ¡hÄ¾al sa s odpoveÄou Jack, pretoÅ¾e eÅ¡te vÅ¾dy cÃ­til ranu v rebrÃ¡ch.

Azakis sa schuti rozosmial a potom gestom ruky pozval dvoch pozemÅ¡Å¥anov, aby sa ponÃºkli.

âÄo to len je?â mrmlala Elisa, kÃ½m Ãºplne neelegantnÃ½m spÃ´sobom ovoniavala jedlÃ¡.

âPeÄeÅ Nebirâ, poponÃ¡hÄ¾al sa s vymenÃºvanÃ­m mimozemÅ¡Å¥an, âkotleta Hanuk a varenÃ© korienky Hermes, vÅ¡etko doplnenÃ©, povedzme, âenergetickÃ½mâ nÃ¡pojom.â

V reÅ¡taurÃ¡cii Masgouf to bolo nieÄo celkom inÃ©,â komentovala lakonicky Elisa. âAle ja som hladnÃ¡ ako vlk a tak nieÄo predsa len ochutnÃ¡m.â

Uchytila kus kotlety rukami a bez veÄ¾kÃ½ch problÃ©mov ju zaÄala obhrÃ½zaÅ¥ aÅ¾ do kosti. âDÃºfam, Å¾e nÃ¡s z toho nerozbolÃ­ brucho, vÅ¡ak, Zak? Ochutnaj ju aj ty, zlato. ChuÅ¥ je trochu zvlÃ¡Å¡tna, ale nie je to zlÃ©.â

PlukovnÃ­k, ktorÃ½ sa s Ãºdivom pozeral na Elisu, ktorÃ¡ bez akÃ½chkoÄ¾vek problÃ©mov ochutnÃ¡vala vÅ¡etky tie zvlÃ¡Å¡tne jedlÃ¡ z tÃ¡cky, iba zafrflal: âNie, nie, Äakujem. Nie som hladnÃ½.â

Jeho pozornosÅ¥, naopak, upÃºtala zvlÃ¡Å¡tnosÅ¥ tÃ¡cky a nÃ¡dob slÃºÅ¾iacich ako taniere. Chytil jednu nÃ¡dobu jasnej Äervenej farby a pozoroval jej konzistenciu. NÃ¡doba bola zvlÃ¡Å¡tna a, Äo bolo skutoÄne ÄudnÃ©, bola Ãºplne studenÃ¡. Bola chladnejÅ¡ia ako by si ju predstavoval, ale jedlo vnÃºtri bolo horÃºce. Å piÄkou ukazovÃ¡ka preÅ¡iel po celom povrchu. Bol neuveriteÄ¾ne hladkÃ½, ale materiÃ¡l nevyzeral ani ako kov ani ako plast. Na druhej strane, ako by mohla byÅ¥ nÃ¡doba z plastu? Plast pouÅ¾Ã­vali na inÃ© ÃºÄely. Äo vÅ¡ak bolo skutoÄne ÄudnÃ©, napriek dokonalosti vonkajÅ¡ieho opracovania, povrch vÃ´bec niÄ neodrÃ¡Å¾al. Tento ÄudesnÃ½ materiÃ¡l Ãºplne pohlcoval svetlo. PriblÃ­Å¾il sa uchom k hladkÃ©mu povrchu a zaÄal naÅ opatrne poklepÃ¡vaÅ¥ prostrednÃ­kom. NapoÄudovanie, nÃ¡doba nevydÃ¡vala Å¾iadny zvuk. Bolo to, ako keby udieral na veÄ¾kÃº vatovÃº guÄ¾u.

âZ Äoho sÃº tieto zvlÃ¡Å¡tne predmety?â opÃ½tal sa zvedavo. âA nÃ¡doby na jedlo? VyzerajÃº vÅ¡etky z rovnakÃ©ho materiÃ¡lu.â

Azakis, aj keÄ prekvapenÃ½ Äudnou otÃ¡zkou, pristÃºpil aj on k tÃ¡cke. Zobral do ruky druhÃº nÃ¡dobu, tÃ¡to bola svetlozelenej farby, a zdvihol ju aÅ¾ do vÃ½Å¡ky oÄÃ­.

V skutoÄnosti to nie je skutoÄnÃ½ âmateriÃ¡lâ vo vaÅ¡om zmysle slova.â

âAko to myslÃ­Å¡? Äo to znamenÃ¡?â

âÄo zvyÄajne pouÅ¾Ã­vate vy na odkladanie jedÃ¡l, kvapalÃ­n alebo hociÄoho?â

âNuÅ¾, zvyÄajne na prenos materiÃ¡lov pouÅ¾Ã­vame lepenkovÃ© alebo drevenÃ© Å¡katule. Na podÃ¡vanie jedÃ¡l kovovÃ© hrnce, keramickÃ© taniere a sklenenÃ© pohÃ¡re, zatiaÄ¾ Äo na prepravu a konzervovanie potravÃ­n a nÃ¡pojov vÅ¡eobecne plastovÃ© nÃ¡doby najrÃ´znejÅ¡Ã­ch foriem.â

âPlast? HovorÃ­me o rovnakom plaste, ktorÃ½ zaujÃ­ma nÃ¡s?â opÃ½tal sa vydesenÃ½ Azakis.

âMyslÃ­m, Å¾e Ã¡no,â odpovedal plukovnÃ­k. âV skutoÄnosti sa plast stal jednÃ½m z najvÃ¤ÄÅ¡Ã­ch problÃ©mov v oblasti kontaminÃ¡cie naÅ¡ej planÃ©ty. Vy sami ste nÃ¡m povedali, Å¾e ste ho naÅ¡li vÅ¡ade obrovskÃ© mnoÅ¾stvÃ¡.â Urobil krÃ¡tku pauzu a dodal: âPreto sa nÃ¡m tak veÄ¾mi zapÃ¡Äila vaÅ¡a ponuka, Å¾e by ste si plast zobrali. VyrieÅ¡ili by sme tÃ½m skutoÄne obrovitÃ¡nsky problÃ©m.â

âTakÅ¾e, ak som pochopil sprÃ¡vne, vy pouÅ¾Ã­vate plast ako nÃ¡doby a potom ho bez problÃ©mov vyhadzujete a zneÄisÅ¥ujete vÅ¡etky kÃºty planÃ©ty?â

âPresne tak,â odpovedal Jack, ÄÃ­m Äalej, tÃ½m viac v rozpakoch.

âAle to je blÃ¡znovstvo, absurdnosÅ¥. Vy sa predsa takto niÄÃ­te vlastnÃ½mi rukami.â

âNuÅ¾, ak pridÃ¡Å¡ aj smog z naÅ¡ich dopravnÃ½ch prostriedkov, z naÅ¡ich fabrÃ­k a zo systÃ©mov na generovanie energie, dokÃ¡zali sme eÅ¡te nieÄo horÅ¡ie. A to sme eÅ¡te nehovorili o rÃ¡dioaktÃ­vnom odpade, ktorÃ½ eÅ¡te stÃ¡le nevieme ako zneÅ¡kodniÅ¥.â

âSte nezodpovednÃ­ blÃ¡zni. NiÄÃ­te najkrajÅ¡iu planÃ©tu celej slneÄnej sÃºstavy. BohuÅ¾iaÄ¾, je to aj naÅ¡a vina.â

âAko vaÅ¡a?â

âBoli sme to my, kto pred pribliÅ¾ne stotisÃ­c rokmi modifikoval vaÅ¡u DNA. Darovali sme vÃ¡m oveÄ¾a vyÅ¡Å¡iu inteligenciu neÅ¾ mali ostatnÃ© stvorenia na Zemi a vy, ako ste ju vyuÅ¾ili?â

âVyuÅ¾ili sme ju na zniÄenie naÅ¡ej planÃ©ty.â Jack rozprÃ¡val so sklonenou hlavou, ako keÄ niekoho karhÃ¡ pani uÄiteÄ¾ka, Å¾e si neurobil Ãºlohy. âTeraz ste sa vÅ¡ak vrÃ¡tili. DÃºfam, Å¾e nÃ¡m pomÃ´Å¾ete napraviÅ¥ Å¡kody, Äo sme napÃ¡chali.â

âNemyslÃ­m, Å¾e to bude Ä¾ahkÃ©,â povedal Azakis, ÄÃ­m Äalej, tÃ½m viac rozhorÄenÃ½, âvÄaka analÃ½ze, ktorÃº urobil Petri o stave vaÅ¡ich oceÃ¡nov, mohli sme zistiÅ¥, Å¾e mnoÅ¾stvo rÃ½b sa od naÅ¡ej poslednej nÃ¡vÅ¡tevy znÃ­Å¾ilo o viac ako osemdesiat percent. Ako sa to mohlo staÅ¥?â

Jack sa chcel prepadnÃºÅ¥ pod zem. âNeexistujÃº Å¾iadne ospravedlnenia,â dostal zo seba tichÃ½m hlasom. âSme iba stÃ¡do arogantnÃ½ch, namyslenÃ½ch tvorov bez rozumu.â



Elisa, ktorÃ¡ ticho poÄÃºvala Azakisa, prehltla poslednÃ½ kus peÄene Nebir, utrela si Ãºsta opakom ruky a pokojne povedala: âPozri, nie sme vÅ¡etci takÃ­, vieÅ¡?â

MimozemÅ¡Å¥an na Åu zvedavo pozeral, ale ona rozhodne pokraÄovala: âTakzvanÃ­ âmocnÃ­â nÃ¡s dostali do takÃ©hoto stavu. VÃ¤ÄÅ¡ina normÃ¡lnych osÃ´b bojuje kaÅ¾dÃ½ deÅ za ochranu prostredia a vÅ¡etkÃ½ch foriem Å¾ivota, ktorÃ© sÃº na naÅ¡ej milovanej planÃ©te. Je Ä¾ahkÃ© prÃ­sÅ¥ zÄaleka, po tisÃ­ckach rokoch a hraÅ¥ sa na moralistov. Aj keÄ ste nÃ¡m dali inteligenciu, nenechali ste nÃ¡m ani len jednu stranu nÃ¡vodu na jej pouÅ¾itie!â

Jack na Åu pozeral a pochopil, Å¾e sa do tej Å¾eny Ãºplne zamiloval.

Azakis ostal stÃ¡Å¥ s otvorenÃ½mi Ãºstami. VÃ´bec neÄakal podobnÃº reakciu. Elisa, naopak, ostala odvÃ¡Å¾ne stÃ¡Å¥. âAk nÃ¡m chcete skutoÄne pomÃ´cÅ¥, mali by ste nÃ¡m Äo najskÃ´r poskytnÃºÅ¥ vÅ¡etky vaÅ¡e technologickÃ©, lekÃ¡rske a vedeckÃ© poznatky, aj preto, Å¾e na tejto planÃ©te neostanete veÄ¾mi dlho.â

âDobre, dobre. NerozÄuÄ¾uj sa,â snaÅ¾il sa ju mierniÅ¥ Azakis, âzdÃ¡ sa mi, Å¾e sme vÃ¡m bez vÃ¡hania podali pomocnÃº ruku, alebo nie?â

âMÃ¡Å¡ pravdu. PrepÃ¡Ä. V podstate ste si mohli jednoducho zobraÅ¥ svoj plast a vrÃ¡tiÅ¥ sa odkiaÄ¾ ste priÅ¡li bez toho, Å¾e by ste nÃ¡s vÃ´bec pozdravili a riskovali Å¾ivot spolu s nami.â

Elisa skutoÄne oÄ¾utovala svoj vÃ½buch a preto, aby trochu odÄ¾ahÄila situÃ¡ciu, povedala veselo: âJedlo vÅ¡ak bolo skutoÄne vÃ½bornÃ©!â Potom podiÅ¡la k mimozemÅ¡Å¥anovi a pozerajÃºc naÅho zdola povedala: âPrepÃ¡Ä, nemala som tak hovoriÅ¥.â

âNeobÃ¡vaj sa, veÄ¾mi dobre chÃ¡pem a aby som ti ukÃ¡zal, Å¾e ti niÄ nezazlievam, darujem ti toto.â

Elisa nastavila otvorenÃº dlaÅ a Azakis jej na Åu poloÅ¾il maliÄkÃ½ tmavÃ½ predmet.

âÄakujem, Äo to je?â opÃ½tala sa zvedavo.

âTo je rieÅ¡enie na vaÅ¡e problÃ©my s plastom.â




Nasiriya â VeÄera


Po nÃ¡hlom ukonÄenÃ­ konverzÃ¡cie zo strany senÃ¡tora ostali traja vojaci chvÃ­Ä¾u pozeraÅ¥ na monitor, na ktorom sa zobrazovali abstraktnÃ© farebnÃ© vÃ½javy.

âA teraz? Äo budeme robiÅ¥?â opÃ½tal sa vysokÃ½ a chudÃ½, ÄÃ­m preruÅ¡il kolektÃ­vnu hypnÃ³zu pozerania na monitor.

âJa by som jeden nÃ¡pad mal,â odpovedal ten tlsÅ¥och. âUÅ¾ sme dlho nemali niÄ pod zub a ja vidÃ­m vÅ¡ade okolo seba poletovaÅ¥ hamburgery.â

âKde chceÅ¡ nÃ¡jsÅ¥ teraz hamburger?â

âNemÃ¡m ani poÅatia, ale ak nieÄo ihneÄ nezjem, odpadnem.â

âChudÃ¡Äik, teraz odpadne,â komentoval to ten chudÃ½. Potom zmenil tÃ³n reÄi: âSo vÅ¡etkÃ½mi zÃ¡sobami, ktorÃ© mÃ¡Å¡ na bokoch, by si mohol ostaÅ¥ bez jedla aj mesiac!â

âTeraz uÅ¾ dosÅ¥ s tÃ½mi blbosÅ¥ami! Obaja!â zvolal namrzenÃ½ generÃ¡l. âMusÃ­me pripraviÅ¥ akÄnÃ½ plÃ¡n.â

âAle ja s prÃ¡zdnym Å¾alÃºdkom nemÃ´Å¾em rozmÃ½Å¡Ä¾aÅ¥,â povedal odovzdane tlsÅ¥och.

âNo tak dobre,â povedal Campbell zdvihnÃºc roky na znak toho, Å¾e sa vzdÃ¡va, âideme sa najesÅ¥. PlÃ¡n budeme Å¡tudovaÅ¥ pri stole, aj tak mÃ¡me dosÅ¥ Äasu, kÃ½m nedorazÃ­ senÃ¡tor.â

âTo je sprÃ¡vna reÄ, pÃ¡n generÃ¡l,â zvolal spokojne tlsÅ¥och. âPoznÃ¡m miesteÄko, kde robia fantastickÃº dusenÃº baraninu so zemiakmi, mrkvou a hrÃ¡Å¡kom, takÃ© chutnuÄkÃ© s curry omÃ¡Äkou.â

âNuÅ¾, musÃ­m povedaÅ¥, Å¾e po takomto podrobnom opise som aj ja trochu vyhladol,â povedal chudÃ½ a poÅ¡Ãºchal si ruky.

âNo dobre, presvedÄili ste ma,â ozval sa generÃ¡l a zdvihol sa zo stoliÄky. âIdeme, ale snaÅ¾me sa, aby nÃ¡s nikto nevidel. Aj keÄ nÃ¡s eÅ¡te urÄite neodhalili, v kaÅ¾dom prÃ­pade som uÅ¡iel z vÃ¤zenia.â

âA my dvaja nie?â ozval sa chudÃ½. âUÅ¡li sme z tÃ¡bora a urÄite nÃ¡s vÅ¡ade hÄ¾adajÃº. V kaÅ¾dom prÃ­pade, zatiaÄ¾ sa na to vykaÅ¡lime.â

Po niekoÄ¾kÃ½ch minÃºtach sa auto s troma osobami hnalo po poloprÃ¡zdnych cestÃ¡ch mesta a pri jazde vÃ­rilo kÃºdoly jemnÃ©ho prachu.

âUÅ¾ sme tu, tamto to je,â zvolal tuÄnÃ½, ktorÃ½ sedel na zadnom sedadle. âJe trochu neskoro, ale poznÃ¡m majiteÄ¾a. Nebude nÃ¡m robiÅ¥ Å¾iadne problÃ©my.â

ChudÃ½, ktorÃ½ bol za volantom, hÄ¾adal nejakÃ© zastrÄenÃ© miesto na zaparkovanie. PreÅ¡iel do vedÄ¾ajÅ¡ej uliÄky a vopchal sa pod chatrnÃº strieÅ¡ku opustenÃ©ho domu. RÃ½chlo vystÃºpil z auta a podozrivo sa obzeral okolo seba. Nevidel nikoho.â

ObiÅ¡iel auto, otvoril dvere spolujazdca a povedal: âVÅ¡etko v poriadku, generÃ¡l. MÃ´Å¾eme Ã­sÅ¥.â

Ak tlsÅ¥och vystÃºpil z auta a rÃ½chlym krokom zamieril k hlavnÃ©mu vchodu reÅ¡taurÃ¡cie. SkÃºsil kÄ¾uÄku, ale bolo zamknutÃ©. Dvere boli zatvorenÃ©, ale vnÃºtri sa eÅ¡te svietilo. SkÃºsil nazrieÅ¥ dovnÃºtra cez sklo, ale pre hustÃ½ farebnÃ½ zÃ¡ves nevidel niÄ. NestrÃ¡cal Äas, zaÄal energicky bÃºchaÅ¥ na dvere a neprestal, kÃ½m neuvidel, Å¾e spoza zÃ¡vesu nakukol chlapÃ­k s Äiernymi kuÄeravÃ½mi vlasmi.

âKto doÄerta....,â zaÄal chlapÃ­k nazlostene, ale keÄ rozpoznal svojho tuÄnÃ©ho priateÄ¾a, radÅ¡ej vetu nedokonÄil a otvoril dvere.

âAh, to si ty. Äo tu robÃ­Å¡ v tomto Äase? A kto sÃº tÃ­to pÃ¡ni?â

âHej, starÃ½ zlodejisko, ako sa mÃ¡Å¡? TÃ­to dvaja sÃº moji kamarÃ¡ti a vÅ¡etci traja sme hladnÃ­.â

âAle uÅ¾ je zatvorenÃ©, kuchyÅa je upratanÃ¡, uÅ¾ sme odchÃ¡dzali.â

âMyslÃ­m, Å¾e tento mÃ´j priateÄ¾ Å¥a presvedÄÃ­ lepÅ¡ie ako ja,â a zamÃ¡val pred nÃ­m sto dolÃ¡rovou bankovkou.

âNuÅ¾, viete... musÃ­m povedaÅ¥, Å¾e viete presviedÄaÅ¥,â odpovedal chlapÃ­k, rÃ½chlo zobral bankovku z tuÄnej ruky a vopchal ju do vrecka koÅ¡ele. âNech sa pÃ¡Äi Äalej,â dodal, otvoril dvere dokorÃ¡n a sÃºÄasne sa mierne uklonil. Traja sa rÃ½chlo obzreli, Äi ich nikto nesleduje, a jeden po druhom vstÃºpili do dverÃ­ malej reÅ¡taurÃ¡cie.



ReÅ¡taurÃ¡ciu tvorili dve miestnosti a nevyzerala veÄ¾mi honosne. Na zemi boli surovÃ© tmavÃ© tehly. Vo vÃ¤ÄÅ¡ej miestnosti boli tri okrÃºhle stoly, z ktorÃ½ch jeden stÃ¡l na zoÅ¡liapanom a vyblednutom koberci. Okolo stolov boli vankÃºÅ¡e, aj tieto boli dosÅ¥ opotrebovanÃ©. V druhej miestnosti, naopak, bolo zariadenie v zÃ¡padnom Å¡tÃ½le a zdalo sa, Å¾e prostredie bolo âintÃ­mnejÅ¡ie.â Steny zakrÃ½vali Å¥aÅ¾kÃ© zÃ¡vesy teplÃ½ch farieb. Osvetlenie bolo tlmenÃ© a prostredie boli prÃ­jemnejÅ¡ie. Dva malÃ© stoly uÅ¾ boli prestretÃ©, pripravenÃ© pre zÃ¡kaznÃ­kov na druhÃ½ deÅ. Na kaÅ¾dom z nich bol tmavozelenÃ½ obrus s rÃ´znymi vÃ½Å¡ivkami, obrÃºsky rovnakej farby, taniere zo svetlej keramiky, vidliÄky vÄ¾avo a noÅ¾e vpravo a, v strede, vysokÃ¡ tmavoÅ¾ltÃ¡ svieÄka vo svietniku z Äierneho kameÅa.



âMÃ´Å¾ete Ã­sÅ¥ tam?â opÃ½tal sa tlsÅ¥och, zatiaÄ¾ Äo pravou rukou ukazoval na menÅ¡iu miestnosÅ¥.

Bez toho, Å¾e by odpovedal, kuÄeravÃ½ chlapÃ­k voÅ¡iel do menÅ¡ej sÃ¡ly, spojil dva stoly, upravil stoliÄky a, po miernom Ãºklone ich gestom pozval Äalej, povedal. âNech sa pÃ¡Äi Äalej, tu to budete maÅ¥ pohodlnÃ©.â

VÅ¡etci traja sa usadili k stolu a tlsÅ¥och povedal: âPriprav nÃ¡m tÃº tvoju Å¡pecialitu a dones nÃ¡m tri pivÃ¡.â Potom, bez toho, Å¾e mu dal Äas na odpoveÄ, dodal: âA netvÃ¡r sa, Å¾e pivo nemÃ¡Å¡. Viem, Å¾e mÃ¡Å¡ schovanÃ½ch pÃ¡r debniÄiek.â



GenerÃ¡l poÄkal, kÃ½m majiteÄ¾ reÅ¡taurÃ¡cie nezmizol v kuchyni, potom zaÄal komentovaÅ¥ predchÃ¡dzajÃºci rozhovor. âSenÃ¡tor je Älovek, ktorÃ½ nerobÃ­ Å¾iadne okolky. MusÃ­me si naÅho dÃ¡vaÅ¥ veÄ¾kÃ½ pozor. Ak by nieÄo nÃ¡hodou nevyÅ¡lo, ten by ani chvÃ­Ä¾u nevÃ¡hal, aby najal niekoho inÃ©ho, aby nÃ¡s odpravil.â

âTak to je dobrÃ©,â odpovedal tlsÅ¥och, âzdÃ¡ sa, Å¾e tu nÃ¡s vÅ¡etci skutoÄne milujÃº, Äo?â

âSnaÅ¾me sa robiÅ¥ svoju robotu Äo najlepÅ¡ie a nestane sa nÃ¡m niÄ zlÃ©,â komentoval to ten chudÃ½, ktorÃ½ zatiaÄ¾ nepovedal ani slovo. PoznÃ¡m dobre tie osoby, ak nebudeme robiÅ¥ problÃ©my a splnÃ­me vÅ¡etko, Äo sa od nÃ¡s bude Å¾iadaÅ¥, pÃ´jde vÅ¡etko hladko a kaÅ¾dÃ½ z nÃ¡s dostane svoju odmenu.â

âÃno, peknÃº guÄ¾ku do stredu Äela,â poznamenal ten tlstÃ½.

âAle no tak, nekuvikaj ako zvyÄajne. Doteraz vÅ¾dy vÅ¡etko dopadlo dobre, nie?â

âÃno, doteraz.â



MedzitÃ½m majiteÄ¾ reÅ¡taurÃ¡cie, schovanÃ½ v kuchyni, hovoril tlmene arabsky do telefÃ³nu: âÃno, je to skutoÄne on.â

âNezdÃ¡ sa mi, Å¾e priÅ¡iel k tebe len tak, bez sprievodu.â

âSÃº s nÃ­m ÄalÅ¡Ã­ dvaja. JednÃ©ho poznÃ¡m veÄ¾mi dobre a viem, Å¾e pÃ´sobÃ­ v nejakej zvlÃ¡Å¡tnej organizÃ¡cii, ktorÃ¡ by mala byÅ¥ nejakÃ½m spÃ´sobom naviazanÃ¡ naÅho.â

âDokÃ¡Å¾eÅ¡ ho odfotiÅ¥ a poslaÅ¥ mi fotku? Nechcel by som vÅ¡etko zburcovaÅ¥ a nakoniec zistiÅ¥, Å¾e ide iba o zÃ¡menu osoby.â

âDobre, uvidÃ­m, Äo sa dÃ¡ robiÅ¥. Daj mi eÅ¡te pÃ¡r minÃºt.â

ChlapÃ­k ukonÄil hovor, zapol telekameru mobilu, ktorÃ½ si vsunul do vrecka koÅ¡ele tak, aby objektÃ­v vytÅÄal von, zobral hlinÃ­kovÃº tÃ¡cku a poloÅ¾il na Åu tri veÄ¾kÃ© pohÃ¡re. Otvoril tri fÄ¾aÅ¡e piva a tieÅ¾ ich poloÅ¾il na tÃ¡cku. Zdvihol tÃ¡cku pravou rukou, nadÃ½chol sa a vydal sa k stolu s troma hosÅ¥ami.

âDÃºfam, Å¾e znaÄka vÃ¡m bude vyhovovaÅ¥,â povedal a ukladal pohÃ¡re na stÃ´l. âBohuÅ¾iaÄ¾, nemÃ¡me veÄ¾kÃ½ vÃ½ber. ZÃ¡kony o alkohole sÃº tu veÄ¾mi prÃ­sne.â

âÃno, Ã¡no, neboj sa,â povedal tlsÅ¥och, chytil fÄ¾aÅ¡u a zaÄal liaÅ¥ pivo do pohÃ¡ra, ktorÃ½ sa plnil hlavne penou.

ChlapÃ­k sa veÄ¾mi pozorne postavil rovno pred generÃ¡la, zobral mu pohÃ¡r, mierne sa naklonil a nalial doÅho takmer polovicu fÄ¾aÅ¡e. To istÃ© urobil s pohÃ¡rom chudÃ©ho a zvolal: âTak sa to robÃ­. DÃºfam, Å¾e chudÃ¡k IrÃ¡nec nemusÃ­ uÄiÅ¥ troch AmeriÄanov, ako sa leje pivo, vÅ¡ak?â

Traja hostia sa srdeÄne rozosmiali, zdvihli pohÃ¡re a pripili si.

MajiteÄ¾ reÅ¡taurÃ¡cie, potom, Äo naznaÄil zvyÄajnÃ½ Ãºklon, znovu voÅ¡iel do kuchyne. IhneÄ po prekroÄenÃ­ prahu a keÄ sa uistil, Å¾e ho nikto nesleduje, skontroloval vlastnÃ½ mobil, aby si overil zÃ¡bery. Obraz bol trasÄ¾avÃ½, ale tvÃ¡r generÃ¡la Campbella bola dobre viditeÄ¾nÃ¡. Poslal video na ÄÃ­slo, na ktorÃ© volal predtÃ½m a trpezlivo Äakal. NepreÅ¡la ani minÃºta, keÄ ho jemnÃ© vibrovanie telefÃ³nu upozornilo na prichÃ¡dzajÃºci hovor.

âJe to on,â povedal hlas na opaÄnej strane, âdo hodiny, maximÃ¡lne, sme tam. NedovoÄ¾, aby niekam zmizli.â

âPrÃ¡ve priÅ¡li a eÅ¡te nezaÄali jesÅ¥. NemusÃ­te sa ponÃ¡hÄ¾aÅ¥,â a zloÅ¾il.




KozmickÃ¡ loÄ Theos â AdmirÃ¡l


Elisa sa eÅ¡te stÃ¡le dÃ­vala na malÃ½ predmet, ktorÃ½ jej Azakis nechal padnÃºÅ¥ do ruky, keÄ sa otvorili dvere modulu ÄÃ­slo Å¡esÅ¥ na internÃ½ presun. VystÃºpil z neho Petri so Å¾iarivÃ½m Ãºsmevom a v ruke drÅ¾al plukovnÃ­kov mobil.

âZvlÃ¡dol som to,â zvolal, âteda, aspoÅ myslÃ­m.â RÃ½chlo podiÅ¡iel k trom, ktorÃ­ stÃ¡li pri riadiacom pulte a pokraÄoval: âJe to rozhodne zastaralÃ½ systÃ©m, ale myslÃ­m, Å¾e som odhalil princÃ­p fungovania. Pripojil som sa k jednÃ©mu z tÃ½ch satelitov, ktorÃ© krÃºÅ¾ia okolo planÃ©ty, niÅ¾Å¡ie, ako je naÅ¡a loÄ, a myslÃ­m, Å¾e teraz mÃ´Å¾ete volaÅ¥.â

âSi gÃ©nius, priateÄ¾u,â zvolal Azakis, ânemal som pochybnosti, Å¾e to dokÃ¡Å¾eÅ¡.â

âSkÃ´r, ako budeme oslavovaÅ¥, najprv vyskÃºÅ¡ajme, Äi to bude skutoÄne fungovaÅ¥,â ozval sa Jack, vytiahol mobil z rÃºk mimozemÅ¡Å¥ana. PlukovnÃ­k pozorne sledoval displej mobilu a s ÃºÅ¾asom povedal: âNeuveriteÄ¾nÃ©, mÃ¡m tu tri prÃºÅ¾ky signÃ¡lu.â

âNo tak, skÃºÅ¡aj,â povzbudila ho vzruÅ¡enÃ¡ Elisa.

Jack rÃ½chle prebehol zoznam kontaktov a vyhÄ¾adal ÄÃ­slo admirÃ¡la Wilsona. No skÃ´r ako zavolal, napadlo mu jedna otÃ¡zka: âKoÄ¾ko hodÃ­n je teraz vo Washingtone?â

âNo, malo by tam byÅ¥ tak pol tretej popoludnÃ­,â odpovedala Elisa potom, Äo sa pozrela na svoje hodinky.

âDobre, takÅ¾e skÃºsim.â Jack sa nadÃ½chol a stlaÄil tlaÄidlo âVolaÅ¥â. TelefÃ³n zvonil. NeuveriteÄ¾nÃ©...

Trpezlivo Äakal a aÅ¾ po siedmom zazvonenÃ­ sa ozval hlbokÃ½ admirÃ¡lov hlas: âAdmirÃ¡l BenjamÃ­n Wilson, kto je tam?â

âAdmirÃ¡l, tu plukovnÃ­k Jack Hudson, poÄujete ma?â

âIste synu, silno a jasne. MÃ¡m radosÅ¥, Å¾e Å¥a po takom dlhom Äase zase poÄujem. Si v poriadku?â

âAdmirÃ¡l... Ãno, Ã¡no, Äakujem...â Jack bol veÄ¾mi zarazenÃ½ a skutoÄne nevedel odkiaÄ¾ zaÄaÅ¥. âRuÅ¡Ã­m vÃ¡s kvÃ´li jednej veÄ¾mi sÃºrnej udalosti, ale â¦ je to vlastne Ãºplne neuveriteÄ¾nÃ©.â

âChlapÄe, tak uÅ¾ ma nenapÃ­naj. Äo sa vlastne deje?â

âNuÅ¾, veÄ¾mi Å¥aÅ¾ko sa to vysvetÄ¾uje. DÃ´verujete mi, vÅ¡ak?â

âAle jasnÃ©, Äo sÃº to za otÃ¡zky?â

âTo, Äo vÃ¡m chcem povedaÅ¥ sa mÃ´Å¾e zdaÅ¥ absurdnÃ©, ale mÃ´Å¾em vÃ¡s uistiÅ¥, Å¾e je to ÄistÃ¡ pravda.â

âJack, ak mi ihneÄ nieÄo nepovieÅ¡, moje ÃºbohÃ© srdce by to nemuselo zvlÃ¡dnuÅ¥.â

âOk.â PlukovnÃ­k urobil malÃº pauzu, potom povedal vÅ¡etko jednÃ½m dychom. âJa sa v tejto chvÃ­li nachÃ¡dzam na obeÅ¾nej drÃ¡he okolo Zeme. Som na vesmÃ­rnej lodi mimozemÅ¡Å¥anov a mÃ¡m hroznÃ© novinky, ktorÃ© by sme mali oznÃ¡miÅ¥ priamo prezidentovi SpojenÃ½ch Å¡tÃ¡tov. Vy ste jedinÃ¡ osoba, ktorej dÃ´verujem a kto by mi mohol pomÃ´cÅ¥ dostaÅ¥ sa s nÃ­m do kontaktu. PrisahÃ¡m vÃ¡m na pamiatku mÃ´jho otca, Å¾e to nie je Å¾art.â

PreÅ¡lo niekoÄ¾ko dlhokÃ¡nskych sekÃºnd, poÄas ktorÃ½ch nevyÅ¡iel zo slÃºchadla Å¾iadny zvuk. ChvÃ­Ä¾oÄku sa Jack obÃ¡val, Å¾e to admirÃ¡la skosilo. Potom hlas z druhej strany povedal: âSkutoÄne mi volÃ¡Å¡ zhora? A ako si to, doÄerta, dokÃ¡zal?â

Wilson je skutoÄne neuveriteÄ¾nÃ½. Namiesto toho, aby sa obÃ¡val, Äo s mimozemÅ¡Å¥anmi, pÃ½ta sa, ako dokÃ¡Å¾e telefonovaÅ¥ z vesmÃ­ru... FantastickÃ½...



âNo, pomocou ich technolÃ³gie dokÃ¡zali vytvoriÅ¥ spojenie s telekomunikaÄnÃ½m satelitom. Neviem vÃ¡m povedaÅ¥ oveÄ¾a viac.â

âMimozemÅ¡Å¥ania. Ale odkiaÄ¾ priÅ¡li? A Äo je to hroziacu katastrofu? A preÄo by mali zobraÅ¥ prÃ¡ve teba?â

âAdmirÃ¡l, je to dlhÃ½ prÃ­beh, ktorÃ½ vÃ¡m raz, dÃºfam, budem maÅ¥ prÃ­leÅ¾itosÅ¥ porozprÃ¡vaÅ¥, ale teraz je dÃ´leÅ¾itejÅ¡ie, aby ste ma ÄÃ­m skÃ´r spojil s prezidentom.â

ChlapÄe mÃ´j, ja ti sÃ­ce slepo verÃ­m, ale aby som nieÄo podobnÃ© povedal nÃ¡Å¡mu milovanÃ©mu prezidentovi, budem potrebovaÅ¥ nieÄo viac, ako jeden tvoj telefonÃ¡t.â

âMyslel som si to a zdÃ¡ sa mi to sprÃ¡vne,â pokraÄoval Jack. âA keby som vÃ¡m povedal, Å¾e v tejto chvÃ­li sedÃ­te v hnedom kresle a na kolenÃ¡ch mÃ¡te vÃ½tlaÄok New York Times, zneli by vÃ¡m moje slovÃ¡ presvedÄivejÅ¡ie?â Petri dokÃ¡zal pomocou signÃ¡lov admirÃ¡lovho telefÃ³nu zistiÅ¥ jeho koordinÃ¡ty, umiestnil Theos prÃ¡ve nad zenit mesta a aktivoval senzory krÃ¡tkeho dosahu, ktorÃ© zamieril priamo na zdroj emisiÃ­.

âDo hÃ¡ja!â, admirÃ¡l vyskoÄil na nohy, aÅ¾ noviny sadli na zem. âAko si sa to dozvedel? Tu nemÃ´Å¾u byÅ¥ skrytÃ© telekamery. Moju kancelÃ¡riu dÃ´sledne kontrolujÃº kaÅ¾dÃ½ deÅ.â

âTo, ÄÃ­m sa pozerÃ¡m, nie je skutoÄnÃ¡ âtelekameraâ. Povedzme, Å¾e je to absolÃºtne neuveriteÄ¾nÃ½ zobrazovacÃ­ systÃ©m. Sme 50 000 kilometrov od Zeme a mohol by som odtiaÄ¾to bez problÃ©mov ÄÃ­taÅ¥ vaÅ¡e noviny. Mohol by som vÃ¡m dokonca povedaÅ¥, akÃ½ mÃ¡te prÃ¡ve pulz.â

âÅ½artujeÅ¡, vÅ¡ak?â

Jack pozrel na Petriho, ktorÃ½ okamÅ¾ite zmenil reÅ¾im vizualizÃ¡cie.

AdmirÃ¡l bol teraz na obraze ako ruÅ¾ovkastÃ¡ osoba, s rÃ´znymi Å¾ltkastÃ½mi a tmavosivÃ½mi odtieÅmi. Na obrazovke vpravo hore sa zobrazilo niekoÄ¾ko ÄÃ­slic. Jack ich preÄÃ­tal a pokraÄoval: âVaÅ¡e srdce mÃ¡ devÃ¤Å¥desiat Ãºderov za minÃºtu a vÃ¡Å¡ tlak je 135/90 mmHg.â

âJa viem, vyÅ¡Å¡Ã­ ako by mal byÅ¥. Beriem aj tabletky na tlak, ale nie vÅ¾dy sa udrÅ¾Ã­, VieÅ¡, roky...â Potom sa zamyslel a zvolal: âAle veÄ to je vÅ¡etko neuveriteÄ¾nÃ©, ohromnÃ©. MyslÃ­Å¡, Å¾e by si mohol to istÃ© urobiÅ¥ aj s prezidentom?â

âMyslÃ­m, Å¾e Ã¡no,â odpovedal Jack a snaÅ¾il sa zÃ­skaÅ¥ potvrdenie svojich slov obracajÃºc sa na Petriho, ktorÃ½ iba mierne prikÃ½vol.

âMohol by si mi aspoÅ naznaÄiÅ¥, Äo sa deje? VzhÄ¾adom na to, Å¾e priÅ¡li ktovie odkiaÄ¾ , aby nÃ¡m tÃº udalosÅ¥ oznÃ¡mili, zrejme je to nieÄo veÄ¾mi vÃ¡Å¾ne.â

âÃno, zdÃ¡ sa mi sprÃ¡vne, Å¾e by ste mali vedieÅ¥, o Äo ide.â

Elisa ho gestami a grimasami povzbudzovala, aby pokraÄoval.

âIch planÃ©ta sa veÄ¾mi rÃ½chlo pribliÅ¾uje k naÅ¡ej. Jeden z jej satelitov, presne Kodon, preletÃ­ Ãºplne tesne okolo nÃ¡s o menej ako sedem dnÃ­ a to by mohlo spÃ´sobiÅ¥ veÄ¾mi vÃ¡Å¾ne neprÃ­jemnosti. Mohlo by to ovplyvniÅ¥ aj naÅ¡u obeÅ¾nÃº drÃ¡hu a obeÅ¾nÃº drÃ¡hu Mesiaca. Na naÅ¡ej planÃ©te by mohlo dÃ´jsÅ¥ k vÃ¡Å¾nym prÃ­livom a vysokÃ© vody by mohli zmiesÅ¥ miliÃ³ny Ä¾udÃ­. Jednoducho, hrozÃ­ nÃ¡m obrovskÃ¡ katastrofa.â

AdmirÃ¡l ostal Ãºplne onemenÃ½. SÅ¥aÅ¾ka dosadol na svoje hnedÃ© kreslo a iba zaÅ¡epkal: âNemÃ´Å¾em tomu uveriÅ¥.â

âV skutoÄnosti, tÃ­to naÅ¡i priatelia sÃº ochotnÃ­ poskytnÃºÅ¥ nÃ¡m systÃ©m, ktorÃ½ by bol schopnÃ½ zamedziÅ¥ vÃ¤ÄÅ¡ine katastrofickÃ½ch dÃ´sledkov, ale je to veÄ¾mi nebezpeÄnÃ¡ procedÃºra, ktorÃ¡ nebola nikdy predtÃ½m vyskÃºÅ¡anÃ¡ v praxi. Okrem toho, aj keby vÅ¡etko iÅ¡lo podÄ¾a plÃ¡nov, nedokÃ¡Å¾eme sa Ãºplne vyhnÃºÅ¥ dÃ´sledkom. UrÄitÃ¡ ÄasÅ¥ planetÃ¡rneho vplyvu sa nebude daÅ¥ Ãºplne anulovaÅ¥. Preto sa budeme musieÅ¥ pripraviÅ¥, aby sa Å¡kody znÃ­Å¾ili na minimum.â

âChlapÄe mÃ´j,â odpovedal zdrÅ¾anlivo admirÃ¡l, âmyslÃ­m, Å¾e prezident by mal byÅ¥ ihneÄ informovanÃ½ o vÅ¡etkom, Äo si mi povedal. DÃºfam iba, pre tvoje aj moje dobro, Å¾e toto vÅ¡etko nie je iba Å¾art, pretoÅ¾e v opaÄnom prÃ­pade by to malo pre nÃ¡s neprÃ­jemnÃ© dÃ´sledky. MoÅ¾no som iba jednoducho zaspal na mojom kresle a o chvÃ­Ä¾ku sa zobudÃ­m a uvedomÃ­m si, Å¾e to bude iba noÄnÃ¡ mora.â

âAj mne by sa to tak pÃ¡Äilo, pÃ¡n admirÃ¡l. BohuÅ¾iaÄ¾, toto nie je zlÃ½ sen, ale surovÃ¡ skutoÄnosÅ¥. DÃºfam, Å¾e mi pomÃ´Å¾ete odovzdaÅ¥ tieto novinky prezidentovi.â

âDobre. Daj mi iba troÅ¡ku Äasu, aby som naÅ¡iel sprÃ¡vny kanÃ¡l. Ako Å¥a mÃ´Å¾em kontaktovaÅ¥?â

âMyslÃ­m, Å¾e mi mÃ´Å¾ete jednoducho zavolaÅ¥ na toto ÄÃ­slo,â povedal Jack, a znovu sa obrÃ¡til na Petriho, ktorÃ½ iba pokrÄil plecami. âMalo by to fungovaÅ¥,â pokraÄoval Jack, âv kaÅ¾dom prÃ­pade, ak nezavolÃ¡te do jednej hodiny, zavolÃ¡m ja, dobre?â

âDobre, teda sa poÄujeme neskÃ´r.â

âÄakujem vÃ¡m, skutoÄne zo srdca Äakujem,â povedal plukovnÃ­k a ukonÄil hovor. NiekoÄ¾ko sekÃºnd ostal Ãºplne nehybne stÃ¡Å¥ s pohÄ¾adom upretÃ½m do prÃ¡zdna, potom sa obrÃ¡til k ostatnÃ½m, ktorÃ­ Ãºplne viseli na jeho perÃ¡ch, a povedal âPomÃ´Å¾e nÃ¡m.â

âDÃºfajme,â odpovedal vÃ¡havo Elisa. âNemyslÃ­m, Å¾e bude jednoduchÃ© presvedÄiÅ¥ prezidenta, Å¾e toto nie je iba nejakÃ½ vÃ½mysel.â

âIba on by to mohol zvlÃ¡dnuÅ¥. Dajme mu trochu Äasu.â Potom, obrÃ¡tiac sa k Petrimu povedal: âProsÃ­m Å¥a, snaÅ¾ sa pomocou tÃ½ch tvojich âsenzorovâ alebo inÃ½ch tvojich diabolskÃ½ch vynÃ¡lezov, pripraviÅ¥ peknÃ© divadielko. MusÃ­me ich Ãºplne ohromiÅ¥.â

âTo nechaj na mÅa,â odpovedal Petri so sardonickÃ½m Ãºsmevom. âÅ peciÃ¡lne efekty nebudÃº urÄite chÃ½baÅ¥.â

âAk chceÅ¡, mÃ´Å¾em ti presne ukÃ¡zaÅ¥ rezidenciu prezidenta v Bielom dome, alebo Pentagon, Äo je sÃ­dlo generÃ¡lneho Å¡tÃ¡bu Ministerstva obrany.â

âTakÅ¾e,â povedala Elisa priblÃ­Å¾iac sa k Azakisovi, âzatiaÄ¾ Äo sa vy dvaja zabÃ¡vate a straÅ¡Ã­te tÃ½ch chudÃ¡kov na Zemi, bola by som vÃ¡m veÄ¾mi vÄaÄnÃ¡, keby si mi vysvetlil, Äo je to tÃ¡ zvlÃ¡Å¡tna veciÄka, Äo si dal predtÃ½m.â

âAko som ti uÅ¾ povedal, myslÃ­m, Å¾e by to mohlo byÅ¥ rieÅ¡enie pre vÅ¡etky vaÅ¡e problÃ©my s odpadom.â

âTeraz mi povieÅ¡, Å¾e to staÄÃ­ zapnÃºÅ¥ a vÅ¡etok plast zmizne?â

âNaneÅ¡Å¥astie, nieÄo podobnÃ© sme eÅ¡te nevymysleli, ale toto by vÃ¡m mohlo pomÃ´cÅ¥ nahradiÅ¥ ho.â

âSom samÃ© ucho,â a podala mu maliÄkÃ½ predmet.

âTÃ¡to veciÄka je minigenerÃ¡tor silovÃ©ho poÄ¾a. VÄaka jednoduchÃ©mu programovaniu dokÃ¡Å¾e nadobudnÃºÅ¥ Ä¾ubovoÄ¾nÃº formu.â

âNechÃ¡pem.â

âTeraz ti ukÃ¡Å¾em. Otvor ruku.â Azakis opatrne chytil hranol medzi palcom a ukazovÃ¡kom a poloÅ¾il jej ho na otvorenÃº dlaÅ. NepreÅ¡la ani sekunda, keÄ sa mu na ruke objavila prekrÃ¡sna pestrofarebnÃ¡ miska.

âÄo to je...â, prestraÅ¡enÃ¡ Elisa inÅ¡tinktÃ­vne stiahla ruku, Äo spÃ´sobilo, Å¾e miska spadla na zem, ale nerozbila sa, iba sa odrÃ¡Å¾ala a poskakovala, Äo bolo vÅ¡ak zvlÃ¡Å¡tne, nevydÃ¡vala Å¾iadny zvuk.

âPrepÃ¡Ä,â ospravedlnila sa Elisa. âto som nechcela, naozaj,â povedala a zohla sa, aby misku zdvihla.

Zdvihla ju a zaÄala si ju pozorne obzeraÅ¥ zo vÅ¡etkÃ½ch strÃ¡n. Napriek Ãºplne hladkÃ©mu povrchu miska neodrÃ¡Å¾ala Å¾iadne svetlo. Na dotyk bol predmet chladnejÅ¡Ã­ ako by sa dalo ÄakaÅ¥ a vyzeral, Å¾e nie je vyrobenÃ½ zo Å¾iadneho zo znÃ¡mych materiÃ¡lov.

âJe to Ãºplne neuveriteÄ¾nÃ©. Ako si to dokÃ¡zal?â

âTo je vÅ¡etko jeho zÃ¡sluha,â odpovedal Azakis ukazujÃºc na malÃ½ Äierny predmet, ktorÃ½ vyzeral ako zarÃ¡movanÃ½ na dne misky. âTo ten predmet vytvÃ¡ra silovÃ© pole vo forme, ktorÃº vidÃ­Å¡.â

A mohol by si to premeniÅ¥ aj na formu fÄ¾aÅ¡e?â

âUrÄite,â odpovedal Azakis s Ãºsmevom. âPozri,â dotkol sa ukazovÃ¡kom malÃ©ho hranola a nÃ¡doba zmizla. Znovu zovrel hranol medzi palcom a ukazovÃ¡kom a z niÄoho niÄ sa zjavila kobaltovo modrÃ¡ fÄ¾aÅ¡a s dlhÃ½m hrdlom.

Elisa ostala stÃ¡Å¥ s otvorenÃ½mi Ãºstami a chvÃ­Ä¾u jej trvalo, kÃ½m sa prebrala. Potom, bez toho, Å¾e by odtrhla oÄi z vytvorenÃ©ho predmetu, povedala: âJack, poÄ, toto musÃ­Å¡ vidieÅ¥.â

PlukovnÃ­k, ktorÃ½ uÅ¾ dal Petrimu vÅ¡etky indikÃ¡cie na identifikÃ¡ciu oboch objektov, sa obrÃ¡til a pribliÅ¾oval sa k nej pokojnÃ½m krokom. Pozeral na predmet, ktorÃ½ drÅ¾al Azakis v ruke a znudene povedal: âFÄ¾aÅ¡a? Äo je na tom takÃ© zaujÃ­mavÃ©?â

âÃno, fÄ¾aÅ¡a,â odpovedala trochu napÃ¡lenÃ¡ Elisa, âakurÃ¡t, Å¾e pred chvÃ­Ä¾ou to bola prekrÃ¡sna pestrofarebnÃ¡ miska.â

âAle no tak, neuÅ¥ahuj si zo mÅa.â

âZak, ukÃ¡Å¾ mu to.â

MimozemÅ¡Å¥an zopakoval tie istÃ© Ãºkony ako pred chvÃ­Ä¾ou a v rukÃ¡ch sa mu objavila obrovskÃ¡ guÄ¾a Äierna ako decht.

Do riti,â zvolal plukovnÃ­k a uskoÄil dozadu.

âToto by ste mali poznaÅ¥, nie?â odpovedal Azakis, zatiaÄ¾ Äo objÃ­mal guÄ¾u s takmer metrovÃ½m priemerom.

âÃno, Ã¡no,â zvolala doktorka vzruÅ¡ene. âJe Ãºplne rovnakÃ¡ ako tÃ¡, ktorÃº sme naÅ¡li pochovanÃº v tÃ¡bore, vnÃºtri tej zÃ¡hadnej kamennej schrÃ¡nky.â

âA boli tam ÄalÅ¡ie tri,â dodal plukovnÃ­k, âÄo potom zaistili pristÃ¡tie vaÅ¡ej lode.â

âPresne tak,â potvrdil Azakis. âNechali sme ich tam, keÄ sme tam boli naposledy. SlÃºÅ¾ili nÃ¡m ako znaÄky na oznaÄenie miesta nÃ¡Å¡ho nÃ¡kladu plastu.â

âSuper,â zvolala Elisa. âTeraz sa to pomaly vyjasÅuje.â

âPrepÃ¡Ä, hlÃºpa otÃ¡zka,â povedal Jack obrÃ¡tiac sa k mimozemÅ¡Å¥anovi. âAle ak by sme chceli pouÅ¾iÅ¥ tieto veci ako nÃ¡doby, naprÃ­klad na vodu, mali by sme vymyslieÅ¥ aj praktickÃ½ systÃ©m na otvorenie a zatvorenie. Ako by sa to dalo vymyslieÅ¥?â

âJednoduchÃ©. StaÄÃ­ pouÅ¾iÅ¥ druhÃ½ hranol a vytvarovaÅ¥ z neho vieÄko.â

âSom hlupÃ¡k, Å¾e som na to nepomyslel,â zvolal Jack a udrel sa po Äele.

âAko volÃ¡te tieto sympatickÃ© veciÄky?â opÃ½tala sa Elisa zvedavo.

âNa naÅ¡ej planÃ©te ich volÃ¡me Shani,â odpovedal Azakis a znovu zruÅ¡il guÄ¾u a vrÃ¡til jej tmavÃ½ hranol.

âTakÅ¾e toto je malÃ½ Shani,â povedala Elisa s Ãºsmevom znova si obzerajÃºc hranol. âMÃ´Å¾em aj ja skÃºsiÅ¥ nieÄo vytvoriÅ¥?â

âNo, nie je to takÃ© jednoduchÃ©. Ja to dokÃ¡Å¾em, pretoÅ¾e na jeho programovanie v reÃ¡lnom Äase vyuÅ¾Ã­vam moje zariadenie N^COM. TakÅ¾e, buÄ naimplantujem jedno aj tebe alebo...â PreruÅ¡il sa a zaÄal sa prehrabÃ¡vaÅ¥ v zÃ¡suvke na boku konzoly. Po niekoÄ¾kÃ½ch sekundÃ¡ch vytiahol prilbu podobnÃº tej, ktorÃº predtÃ½m pouÅ¾Ã­vali na dÃ½chanie, a podal ju Elise dokonÄiac vetu: âpouÅ¾ijeÅ¡ toto.â

âTo si mÃ¡m nasadiÅ¥ na hlavu?â opÃ½tala sa vÃ¡havo Elisa.

âIste.â

âNieÅ¾e mi to osmaÅ¾Ã­ mozog?!â

Azakis sa usmial. Opatrne ju chytil za ruky a pomohol jej sprÃ¡vne si prilbu nasadiÅ¥.

âA teraz?â

âZober Shani medzi prsty a mysli na nejakÃ½ predmet. Nemaj strach, Äo sa tÃ½ka rozmerov. Je naprogramovanÃ½ tak, aby po premene nepresiahol meter kubickÃ½.â

Elisa zatvorila oÄi a skoncentrovala sa. Po niekoÄ¾kÃ½ch sekundÃ¡ch sa medzi jej rukami zjavil trojramennÃ½ striebornÃ½ svietnik.

âBoÅ¾e,â zvolala oÄarenÃ¡. âTo je absurdnÃ©. NeuveriteÄ¾nÃ©.â Elisa nedokÃ¡zala udrÅ¾aÅ¥ svoje emÃ³cie. Obracala svietnik v rukÃ¡ch a skÃºmala jeho detaily. âJe presne takÃ½, ako som si ho predstavovala. To nie je moÅ¾nÃ©, snÃ­vam.â




Nasiriya â NÃ¡strahy


Dva veÄ¾kÃ© otvorenÃ© dÅ¾Ã­py prichÃ¡dzajÃºce zo severnej Äasti mesta, kaÅ¾dÃ½ s troma osobami, zastali pred ÄervenÃ½m semaforom na zdanlivo opustenej kriÅ¾ovatke. Trpezlivo Äakali na zelenÃº a potom pomaly pokraÄovali v jazde ÄalÅ¡Ã­ch pribliÅ¾ne dvadsaÅ¥ metrov, aÅ¾ kÃ½m nedoÅ¡li k starej opustenej dielni.

Z prvÃ©ho z dvoch dÅ¾Ã­pov zliezol korpulentnÃ½ chlap so starÃ½mi noÅ¾nicami, ktorÃ½ sa opatrne priblÃ­Å¾il k vchodu a prestrihol hrdzavÃ½ Å¾eleznÃ½ drÃ´t, ktorÃ½ drÅ¾al zavretÃ© veÄ¾kÃ© dvere. IhneÄ za nÃ­m vystÃºpil z druhÃ©ho vozidla druhÃ½ muÅ¾. Ak on bol dosÅ¥ korpulentnÃ½. SpoloÄnÃ½mi silami presunuli starÃ½ panel, ktorÃ½ slÃºÅ¾il ako dvere. Museli sa trochu namÃ¡haÅ¥, ale nakoniec sa panel s kovovÃ½m Å¡kripotom otvoril. Panel posunuli nabok, ÄÃ­m sa vchod Ãºplne odkryl.

VodiÄi oboch vozidiel, ktorÃ­ Äakali s motormi na minimÃ¡lnych otÃ¡Äkach, voÅ¡li do starej dielne a vypli motory.

âIdeme,â povedal muÅ¾, ktorÃ½ vyzeral na Å¡Ã©fa, zatiaÄ¾ Äo z dÅ¾Ã­pov zoskakovali ÄalÅ¡Ã­ traja. Dvaja, ktorÃ­ ostali pri vchode, sa pripojili k skupinke a vÅ¡etci Å¡iesti voÅ¡li do hlavnÃ©ho vchodu reÅ¡taurÃ¡cie.

âVy traja, dozadu,â nariadil Å¡Ã©f.

VÅ¡etci Älenovia malej prepadovej skupiny boli ozbrojenÃ­ puÅ¡kami AK-47 a na opaskoch niektorÃ½ch z nich boli zahnutÃ© puzdrÃ¡ na arabskÃ© noÅ¾e Janbiya. Neboli to veÄ¾mi dlhÃ© dÃ½ky, ale ich Äepele boli naostrenÃ© na oboch stranÃ¡ch, Äo z nich robilo skutoÄne hrozivÃ© zbrane.



MajiteÄ¾ reÅ¡taurÃ¡cie, vedomÃ½ si skutoÄnosti, Å¾e kaÅ¾dÃº chvÃ­Ä¾u mohli prÃ­sÅ¥ jeho spoloÄnÃ­ci, lietal medzi salÃ³nikom a zadnÃ½m vchodom, odkiaÄ¾ vyzeral vonku, aby kontroloval podozrivÃ© pohyby. TÃºto jeho nervozitu si vÅ¡ak vÅ¡imol generÃ¡l, ktorÃ½ bol dosÅ¥ skÃºsenÃ½ na to, aby si domyslel, Å¾e nieÄo nie je v poriadku. S vÃ½hovorkou, Å¾e si berie fÄ¾aÅ¡u piva, priblÃ­Å¾il sa k uchu tlsÅ¥ocha a zaÅ¡epkal: âNezdÃ¡ sa ti, Å¾e ten tvoj kamarÃ¡t je nejakÃ½ nervÃ³zny?â

âPravdu povediac, aj ja som si to uÅ¾ vÅ¡imol,â odpovedal tlsÅ¥och potichu.

âOdkedy ho poznÃ¡Å¡? Nie Å¾e nÃ¡m organizuje nejakÃ© blbÃ© prekvapenie?â

âNie, to snÃ¡Ä nie... VÅ¾dy to bol sprÃ¡vny chlap.â

âKeÄ hovorÃ­Å¡,â povedal generÃ¡l a rÃ½chlo vstal zo stoliÄky, âale sa mu neverÃ­m. Ideme preÄ, a to rÃ½chlo.â

ÄalÅ¡Ã­ dvaja sa na seba chvÃ­Ä¾ku neveriacky pozerali, potom sa aj oni zdvihli a iÅ¡li za majiteÄ¾om.

âVÄaka za vÅ¡etko,â povedal tlsÅ¥och, âale teraz musÃ­me padaÅ¥,â a vsunul mu do vrecka koÅ¡ele stodolÃ¡rovku.

âAle veÄ ste eÅ¡te nemali dezert,â namietol kuÄeravÃ½ chlap.

âLepÅ¡ie, drÅ¾Ã­m diÃ©tu,â odpovedal tlsÅ¥och a ponÃ¡hÄ¾al sa k dverÃ¡m. Vykukol za zÃ¡ves a, keÄÅ¾e nevidel niÄ zvlÃ¡Å¡tne, naznaÄil ÄalÅ¡Ã­m dvom, aby ho nasledovali. Nestihol sa dostaÅ¥ ani cez prah, keÄ kÃºtikom oka postrehol tri sprava sa blÃ­Å¾iace osoby.

âBastard,â stihol iba vykrÃ­knuÅ¥, keÄ mu najbliÅ¾Å¡Ã­ z troch lÃ¡manou angliÄtinou nakÃ¡zal zastaviÅ¥ sa. Namiesto toho odtrhol z opasku granÃ¡t a, otoÄiac sa k svojim kamarÃ¡tom, zvolal âFlashbang!â

TÃ­ dvaja okamÅ¾ite zavreli oÄi a zapchali si uÅ¡i. HlbokÃº noc preruÅ¡ilo oslepujÃºce svetlo a hluÄnÃ½ vÃ½buch. Traja ÃºtoÄnÃ­ci, prekvapenÃ­ reakciou tlsÅ¥ocha, ostali niekoÄ¾ko sekÃºnd oslepenÃ­ a ohluÅ¡enÃ­ vÃ½buchom granÃ¡tu, preto nestihli zastaviÅ¥ troch AmeriÄanov, ktorÃ­ utekali smerom k svojmu vozidlu.

âPÃ¡Ä¾te,â zvolal Å¡Ã©f prepadovej skupiny.

DÃ¡vka z AK-47 sledovala uteÄencov, ale vzhÄ¾adom na to, Å¾e ÃºÄinok flashbang eÅ¡te nepominul, strely nikoho nezasiahli.

âPreÄ, preÄ,â kriÄal chudÃ½, vytiahol svoju Berettu M9 z puzdra pod paÅ¾ou a odpovedal na streÄ¾bu.

TlsÅ¥och v behu vytiahol z vrecka saka diaÄ¾kovÃ½ ovlÃ¡daÄ a otvoril dvere vozidla. Potom skoÄil dovnÃºtra a uchytil jednu z puÅ¡iek M-16, ktorÃ© nosil vÅ¾dy so sebou. Hodil ju generÃ¡lovi a sÃ¡m si zobral guÄ¾omet FN P90 a zaÄal pÃ¡liÅ¥ na ÃºtoÄnÃ­kov.

âPoÄme preÄ!â zreval ten chudÃ½ a so sklonenou hlavou preÅ¡iel rovno k dverÃ¡m vodiÄa. KÃ½m ho kryli jeho dvaja priatelia, vliezol do auta. ÄalÅ¡ia dÃ¡vka spoza chrbta vyrazila diery na plechovej brÃ¡ne Å¡opy pred nimi.

MedzitÃ½m traja agresori, ktorÃ­ sa dostali do reÅ¡taurÃ¡cie zozadu, vykukli z hlavnÃ½ch dverÃ­ a pripojili sa ku svojim druhom z ÃºtoÄnej jednotky. Mierili rozhodne lepÅ¡ie ako ich kolegovia. Jeden z nÃ¡bojov zasiahol spÃ¤tnÃ© zrkadlo, ktorÃ© sa rozbilo na tisÃ­c kÃºskov.

âDoÅ¡Ä¾akaâ, zvolal ten chudÃ½, inÅ¡tinktÃ­vne sklonil hlavu a snaÅ¾il sa naÅ¡tartovaÅ¥.

âGenerÃ¡l, nastupujte,â zvolal tlsÅ¥och strieÄ¾ajÃºc v smere ÃºtoÄnÃ­kov.

S mladÃ­ckou mrÅ¡tnosÅ¥ou sa generÃ¡l Campbell hodil na zadnÃ© sedadlo, zatiaÄ¾ Äo mu nÃ¡boj zavadil o Ä¾avÃº nohu a zavÅtal sa do otvorenÃ½ch dverÃ­. RÃ½chlym pohybom uvoÄ¾nil zadnÃ© sedadlo, aby dosiahol do batoÅ¾inovÃ©ho priestoru. OkamÅ¾ite si vÅ¡imol granÃ¡ty uloÅ¾enÃ© v polystyrÃ©novom obale. NerozmÃ½Å¡Ä¾al, z jednÃ©ho odtrhol poistku a hodil ho smerom k ÃºtoÄnÃ­kom.

âGranÃ¡t,â zvolal a dosadol na sedadlo.

KÃ½m novÃ¡ dÃ¡vka z AK-47 rozbÃ­jala zadnÃ© okno a niÄila zadnÃ© pravÃ© svetlo, granÃ¡t sa dokotÃºÄ¾al doprostred skupinky ÃºtoÄnÃ­kov, ktorÃ­ sa, vedomÃ­ si hroziaceho nebezpeÄenstva, hodili na zem. OhluÅ¡ujÃºci vÃ½buch preÅ¥al tmu noci.

TlsÅ¥och vyuÅ¾il prekvapujÃºci zÃ¡sah generÃ¡la a utekal k dverÃ¡m spolujazdca, vysadol a s jednou nohou eÅ¡te vonku kriÄal: âChoÄ, choÄ!â

ChudÃ½ stlaÄil pedÃ¡l plynu aÅ¾ na podlahu, gumy zapÃ­skali a vozidlo vyskoÄilo smerom k starej brÃ¡ne opustenej Å¡opy. VÃ¡ha vozidla Ä¾ahko prerazila hrdzavÃ½ plech vrÃ¡t, ktorÃ© padli na zem. Auto pokraÄovalo vo svojej blÃ¡znivej jazde a niÄilo vÅ¡etko, Äo mu stÃ¡lo v ceste. StarÃ© ÄrepnÃ­ky, polorozpadnutÃ© drevenÃ© debniÄky, stoliÄky, dokonca aj dva stÄºpy osvetlenia. Z autom sa zdvihli mraky prachu a piesku. ChudÃ½ za volantom sa sÃ­ce snaÅ¾il vyhÃ½baÅ¥ sa prekÃ¡Å¾kam, pri otÃ¡ÄanÃ­ volantom doprava a doÄ¾ava vyuÅ¾Ã­val svoju hmotnosÅ¥, no nedokÃ¡zal sa vyhnÃºÅ¥ polorozpadnutÃ©mu drevenÃ©mu stÄºpu, ktorÃ½ podopieral celÃº strieÅ¡ku. Å opa sa zatriasla a potom sa zrÃºtila, ako keby na Åu dopadla obrovskÃ¡ skala. Toto vÅ¡etko sa stalo vo chvÃ­li, keÄ vozidlo potom, Äo prerazilo aj zadnÃ© dvere, vyletelo zo starej dielne a vletelo do hromady odpadkov, ktorÃ¡ ostala na boku cesty. Tam sa auto zastavilo.

âDoÅ¡Ä¾aka,â zvolal generÃ¡l, ktorÃ½ uÅ¾ niekoÄ¾kokrÃ¡t udrel hlavou do dverÃ­ vozidla. âKto Å¥a uÄil Å¡ofÃ©rovaÅ¥?â

Ako odpoveÄ chudÃ½ znovu stlaÄil pedÃ¡l akcelerÃ¡tora aÅ¾ na podlahu a snaÅ¾il sa vyslobodiÅ¥ vozidlo z odpadkov. Medzi kolesÃ¡ sa dostalo niekoÄ¾ko farebnÃ½ch handier a za zadnom nÃ¡raznÃ­ku ostal zavesenÃ½ starÃ½ televÃ­zor. Musel sa najprv vymotaÅ¥ z odpadkov, aÅ¾ potom preÅ¡iel na okraj cesty. Nakoniec sa podarilo dostaÅ¥ vozidlo cez nÃ­zky obrubnÃ­k na hlavnÃº cestu smerujÃºcu na vÃ½chod.

âKto to bol, doÄerta?âopÃ½tal sa tlsÅ¥och, kÃ½m sa koneÄne bezpeÄne usadil na sedadle a zatvoril dvere.

âTo by si sa mal opÃ½taÅ¥ svojho kamarÃ¡ta v krÄme,â odpovedal struÄne chudÃ½.

âAk sa mi dostane do rÃºk, dÃ¡m mu zoÅ¾raÅ¥ vÅ¡etky lyÅ¾ice a vidliÄky, a aj varechy.â

âNo Äo uÅ¾, kamarÃ¡t mÃ´j. UÅ¾ by si mal vedieÅ¥, Å¾e tu nemÃ´Å¾eÅ¡ veriÅ¥ nikomu.â A kÃ½m zabÃ¡Äal do uliÄky vpravo, dodal: âAspoÅ sme si dali nieÄo pod zub.â

TmavÃ© auto sa rozbehlo do tmavej noci, no za sebou nechÃ¡valo nezvyÄajnÃº stopu neidentifikovanej kvapaliny.




KozmickÃ¡ loÄ Theos â Prezident


âAle odkiaÄ¾ berie energiu na vytvorenie takÃ©ho silnÃ©ho silovÃ©ho poÄ¾a?â opÃ½tal sa zvedavo plukovnÃ­k, zatiaÄ¾ Äo pozorne sledoval prÃ¡ve vytvorenÃ½ svietnik.

âEnergia je vÅ¡ade, v kaÅ¾dom mieste vesmÃ­ru,â odvetil Azakis. âToto vÅ¡etko, Äo ho tvorÃ­, je otÃ¡zkou hmoty a hmota nie je niÄ inÃ©, ako ako forma energie a naopak. Dokonca aj Å¾ivÃ© bytosti nie sÃº niÄ inÃ© ako jednoduchÃ© formy energie a hmoty.â

âSme z rovnakej lÃ¡tky ako hviezdy,â poÅ¡epkala uchvÃ¡tenÃ¡ Elisa, ktorÃ¡ si pripamÃ¤tÃ¡vala slovÃ¡ niekoho slÃ¡vneho, ale v tej chvÃ­li si nevedela spomenÃºÅ¥ na jeho meno.

âTak s tÃ½m sÃºhlasÃ­m, ale dokÃ¡zaÅ¥ ju takto skrotiÅ¥, to nie je len tak,â odpovedal plukovnÃ­k.

Chcel sa opÃ½taÅ¥ ÄalÅ¡ie veci, ale preruÅ¡ila ho melÃ³dia blues vychÃ¡dzajÃºca z jeho mobilu.

âKto to je?â opÃ½tal sa nahlas, kÃ½m ÄÃ­tal meno volajÃºceho âCamp Adder â VÃ¤zenieâ.

âPlukovnÃ­k Hudson,â povedal stroho do mikrofÃ³nu.

âPlukovnÃ­k, koneÄne.â

Jack ihneÄ rozpoznal hlas Äierneho serÅ¾anta, ktorÃ½ ho sprevÃ¡dzal uÅ¾ na mnohÃ½ch akciÃ¡ch. âSerÅ¾ant, Äo sa stalo?â

âSÃº to uÅ¾ hodiny, Äo vÃ¡s hÄ¾adÃ¡m. Kde ste, preboha?!â

âNo, dalo by sa povedaÅ¥, Å¾e sa otÃ¡Äam ako mesiac okolo zeme. Ale povedzte, serÅ¾ant, Äo sa stalo?â

âChcel som vÃ¡s iba informovaÅ¥, Å¾e vaÅ¡a Å¾iadosÅ¥ o presun generÃ¡la bola splnenÃ¡ bez problÃ©mov.â

âÅ½iadosÅ¥ o presun generÃ¡la? O Äom to, do riti, hovorÃ­te?â

âMÃ¡m pred sebou pÃ­somnÃ½ rozkaz, vami podpÃ­sanÃ½, ktorÃ½ autorizuje generÃ¡la Richarda Wrighta a plukovnÃ­ka Olivera Morrisa, aby prevzali generÃ¡la Campbella a previezli do na miesto top secret. Overil som podpis, je skutoÄne vÃ¡Å¡.â




Конец ознакомительного фрагмента.


Текст предоставлен ООО «ЛитРес».

Прочитайте эту книгу целиком, купив полную легальную версию (https://www.litres.ru/pages/biblio_book/?art=40850877) на ЛитРес.

Безопасно оплатить книгу можно банковской картой Visa, MasterCard, Maestro, со счета мобильного телефона, с платежного терминала, в салоне МТС или Связной, через PayPal, WebMoney, Яндекс.Деньги, QIWI Кошелек, бонусными картами или другим удобным Вам способом.


